Naši chodia pravidelne na výlety s Lozornianskym klubom turistov. Najčastejšie to bývajú, tzv. víkendovky, ale klub robí aj viacdňové výlety do zahraničia, tentokrát to bolo Švajčiarsko, kde som bol naposledy na Weissmiese, štvortisícovske vo Walliských Alpách. Na leto som ešte nemal naplánovanú žiadnu dovolenku, takže bez dlhšieho rozmýšľania bolo rozhodnuté.
Na Nohavicu, ktorý mal koncert na hrade Červený Kameň naposledy, myslím že, pred piatimi rokmi som sa tešil už dlhší čas. Vstupenku som zháňal klasicky na poslednú chvíľu, našťastie sa ešte niekoľko uvolnilo, lebo koncert bol úplne vypredaný.
Kriváň, opradený mnohými povesťami je považovaný za najkrajší vrch a symbol Slovenska. Liptáci si kedysi mysleli, že je to najvyšší vrch v Tatrách, ale v roku 1797 ho barometricky zameral Robert Towson a zistil, že Lomnický štít je vyšší. Prvý známy výstup uskutočnil spišskonovoveský evanjelický kňaz Jonáš Andrej Czibes so spoločníkmi v roku 1773. Od roku 1835 sa na Kriváň uskutočňujú národné výstupy, z ktorých najznámejší sa stal výstup pod vedením Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana, 16. augusta 1841. Náročnosťou patrí výstup medzi celodenné výlety s namáhavejším výstupom a zostupom, ale každý turista s aspoň priemernou kondičkou to v pohodičke zvládne. Orientácia je vďaka dobrému značeniu jednoduchá, samozrejme za zhoršeného počasia treba hlavne vo vyšších polohách dobre sledovať chodník. Jednou z možností na výstup je aj pekný okruh z Troch studničiek, ktorým som išiel aj ja. Ako som písal v predchádzajúcom blogu, pracujem v autopožičovni a tentokrát sa nám auto vrátilo v Poprade, tak prečo to nevyužiť?
Minulý víkend som pracoval, tak som si to chcel tento nejako vynahradiť. Pre výlet som sa ale rozhodol neskoro večer v sobotu, a tak som sa ani nikoho nepokúšal zháňať ako spoluturistu a vybral som sa na sólovku. Po nedeli ale nasleduje bohužiaľ pracovný pondelok, tak som hľadal niečo bližšie. Vrch Suchý pri Vrútkach bol celkom dobre dostupný verejnou dopravou, takže bolo rozhodnuté. Nepatrí síce medzi najvýznamnejšie, je to však vrch, ktorým sa začína hôľny hlavný hrebeň krivánskej časti Malej Fatry. Je 1458 m n. m. vysoký, zo severnej strany je pokrytý kosodrevinou a z južnej hôľnatý. Tak som si zbalil všetko potrebné a mohol som vyraziť...
Ešte dávnejšie sme boli s brachom na vrchu Šíp pri obci Stankovany a vtedy sme si povedali, že keď sa sem vrátime, chceli by sme vyjsť na protiľahlý vrch Kopa. Zaujímavosťou je, že určitú dobu v roku nedopadnú na časť Stankovian slnečné lúče, keďže im v tom bráni práve Kopa. Ubehlo pár rokov a ...
Pôvodný plán ísť na vrch Kopa pri obci Stankovany nevyšiel, keďže bracho musel byť doma skôr. V roku 2008 sme boli spolu na vrchu Geldek. Je tvorený vápencovým masívom so strmými skalnými svahmi, ktorý tvoria dva vrcholy. Ten druhý, Jelenec, na ktorý sme chceli tento krát ísť je ale, ako som neskôr zistil na internete, za plotom. Vyzeralo to na celkom pekný zimný výletík, tak sme sa tam po štyroch rokoch vrátili.
Každý rok, víkend pred Silvestrom, podnikáme koncoročný výlet. Tentokrát sa ku mne pridal iba brat. Vždy sme ukončovali turistickú sezónu na Slovensku, ale teraz padlo rozhodnutie na Rakúsko. Okolie Schneealpe už máme pochodené, tak som zašiel do predajne s mapami a porozhliadol sa kam by sme mohli vyraziť. Na juh od Schneealpe sa nachádzajú Veitschalpe, tak som mapu skryl pod bundu a odišiel bez zaplatenia. No čo, však šetriť sa musí! Samozrejme mapu som poslušne zaplatil. :-) Pozrel som na nete, ako to vyzerá s lavínovou situáciou, ktorá mala dlhodobo trvajúci druhý stupeň. Rozhodnutie padlo na skialpinistami veľmi obľubený Hohe Veistch vysoký 1981 m n. m., ktorý je najvyšším vrchom pohoria Veitchalpe, tvoreného prevážne náhornou plošinou, čo je vidieť aj na tvare vrcholu.
Pôvodný plán vo forme zimnej stanovačky nám nevyšiel, keďže víkend cez ktorý mala byť bol pred sviatkami a vtedy nemal nikto čas. Neskôr ale na môj mail odpovedal Maňo, ktorého som asi tri roky nevidel, ale problém bol v tom, že som nemal zabezpečený stan. Chcel som každopádne niekam na víkend vypadnúť a Maňo dal návrh, že by sme išli na Veľký Choč a potom prespali v neďalekej chatke, známej aj pod názvom ''Hotel Choč''. Bol to super nápad a tak bol plán jasný.
Priznám sa, na Slovensko a jeho krásy som trošku zanevrel. Ani neviem, kedy som bol naposledy v Tatrách. A preto som si povedal, že sa nasledujúci čas zameriam viac na slovenské pohoria. S brachom sme chceli niekam vyraziť na jednodňovku, a tak som hľadal niečo v relatívnej blízkosti od Bratislavy, keďže sme boli časovo obmedzení. Keď si niečo vyberám často si prezerám mapu a keď ma niečo osloví pozriem ešte ako konkrétny cieľ výletu vyzerá. Nemusí to byť žiadny Everest, ale niečím ma musí vždy upútať. Tentokrát mi padol do oka druhý najvyšší vrch Bielych Karpát a najvyšší vrch okolia Vršatca Chmeľová. Vzdialenosť spĺňa a je to aj celkom pekný kopec.
Záruby so svojou nadmorskou výškou 768 m n. m. sú najvyšším vrchom Malých Karpát. Pohorie je tvorené triasovými vápencami a dolomitmi. V celej oblasti je bohatý výskyt vzácnych a chránených druhov živočíchov a rastlín. V západnej časti pohoria sa nachádza zrúcanina stredovekého hradu Ostrý kameň.
Predchádzajúce dni ma to čím ďalej, tým viac ťahalo na hory, no stále mi nejak nezostával voľný čas. Konečne mi ale vyšiel voľný víkend a mohol som si nejakú túru naplánovať. Najjednoduchšie bolo zobrať si už zakúpenú mapu oblasti Národného parku Gesäuse a okolia a odtiaľ si niečo vybrať. Keďže to má byť jednodňovka a idem autom, hľadal som vrch, ktorý je autom dobre dostupný a nie veľmi ťažký, lebo naposledy som bol na pešom výlete asi pred pol rokom. Großer Griesstein spĺňal tieto požiadavky a tak sa tento víkend stal mojím cieľom práve on. Je najvyšším vrcholom Triebener Tauern. Vrch je zložený a doslova posiaty žulovými doskami a sú z neho prekrásne výhľady na oblasť Niedere Tauern. Je tiež obľúbený medzi skialpinistami.
Vrch Vtáčnik sa nachádza na hranici Trenčianskeho a Banskobystrického kraja a okresov Žarnovica a Prievidza v centrálnej časti rovnomenného pohoria zvaného Vtáčnik. Nakoľko vrchol, na ktorom sa nachádza železný kríž iba čiastočne pokrýva okolitý ihličnato-listnatý les je z neho pekný výhľad na Veľkú a Malú Fatru, Hornonitriansku aj Žiarsku kotlinu a Kremnické, Strážovské a Štiavnické vrchy. Po ceste prechádzame popri prekrásnych skalných útvaroch (kužele, kotly a skalné stupne), ktoré vznikli rozpadom andezitových prúdov s pomocou zvetrávania alebo tzv. periglaciálnymi procesmi, tzn. činnosťou mrazu v priľadovcových oblastiach. Cez Vtáčnik vedie aj náučný chodník so začiatkom v Gepňárovej doline pri obci Bystričany.
Hochtor, ktorý je so svojou výškou 2369 m n. m. najvyšším vrcholom národného parku Gesäuse sa nachádza v Ennstalských Alpách v severnom Štajersku. Národný park Gesäuse je tretím najväčším (rozloha 11 000 ha) a zároveň najmladším rakúskym národným parkom. Nachádza sa medzi dolinami riek Palten a Enn. Ako aj celé Ennsalerské Alpy, tak aj Hochtor je tvorený dachsteinským vápencom.
Schneeberg, respektíve vrch Klosterwappen, ktorý je so svojou výškou 2076 m n .m. najvyšším bodom tohto pohoria je najvýchodnejšou Alpskou dvojtisícovkou. Možností na výstup je viacero, sú technicky jednoduché, ale náročnejšie prevýšením. Samozrejme je dôležité si vyhliadnuť dobré počasie, hlavne v zimnom období, čo nebol môj prípad. Premýšľam kam sa cez víkend vybrať. Mám rád zimnú turistiku, ešte k tomu mám k dispozícií aj auto, tak výber padá na rakúske Alpy, ktoré sú z Bratislavy "na skok". Pozerám na mapu a Schneeberg sa zdá ako dobrá voľba.
Viete, ako to chodí, keď majú kolegovia v práci dovolenku. Je viac roboty a nemáte ani čas si niekam vyraziť. Zacnelo sa mi za horami a tak som si povedal, že musím niekam vybehnúť a "vyčistiť" si hlavu od každodenných starostí. Rozhodnutie padlo na Rakúsko, kedže to mám od Bratislavy na skok. Na stránke hiking.sk, ktorá je mojím častým pomocníkom pri hľadaní výletu som si pozeral okolité dvojtisícovky. V okolí Schneebergu som už bol veľakrát, tak som si teraz vybral oblasť Štajerska. Ale kam ísť? Po krátkom hľadaní som našiel pekný vrch s názvom Größer Bösenstein, v niektorých mapách nazvaný aj Größer Pölsenstein, nachádzajúci sa v severnej časti Štajerska v pohorí Rottenmaenner Tauern, kde je najvyšším štítom.
Dolomity sú horský masív, ktorý je súčasťou Álp tvorený vápencom a dolomitom. Najvyšším bodom je hora Marmolada, na ktorej je ľadovec (ktorých je tu viac ako 40) týčiaca sa do výšky 3343 m n .m. Územie pohoria sa rozdeľuje na Západné (Dolomiti di Brenta), Východné (Dolomiti d'Oltrepiave) a na juhozápade tzv. Malé Dolomity (Piccole Dolomiti).
Miesto: Slovensko, Kremnické vrchy; Dátum: 12.-13.2.2011; Kto išiel: ja (Maťo), Peťo (bracho), Gregus; Trasa: 12.2.: Turček - Kordícke sedlo - Útulňa Cabanka // 13.2.: Útulňa Cabanka - Vyhnátová - Skalka - Obrázok - Kremnica (podrobný rozpis trasy je pod článkom); Dĺžka: 12.2.: 9,5 km, 13.2.: 13,8 km, spolu: 23,3 km; Trvanie: 12.2.: 3:50 hod., 13.2.: 5:35 hod., spolu: 9:25 hod. (prestávky - 70 min.); Prevýšenie: 12.2.: +584 m / -139 m, 13.2.: +347 m / -927 m, spolu: +931 m / -1066 m; Minimálna / maximálna nadmorská výška: 555 m n. m. (Kremnica) / 1232 m n. m. (Skalka); Obtiažnosť: vhodné pre každého turistu aspoň so stredne dobrou kondíciou; Ubytovanie: Útulňa Cabanka, 1135 m n. m. (info o útulni pod článkom); Občerstvenie/voda: možnosť občerstvenia v krčme v Turčeku, v Kremnici a v lyžiarskom strediu na Skalke, prameň pri útulni Cabanka; Mapa: Kremnické vrchy (VKÚ Harmanec, č. 132, 1:50 000); Doprava: BA - Vrútky - Turček (ŽSR), Kremnica - BA (BUS); Internet. stránky: shmu.sk (info o počasí),turistickamapa.sk,laviny.sk (snehové podmienky),hiking.sk (info o útulni)
Miesto: Slovensko, Strážovské vrchy; Dátum: 06.01.2011; Kto išiel: ja (Maťo), Peťo (bracho), Gregus, Viktor Pomšár; Trasa: Uhrovské Podhradie - Rokoš - Uhrovský hrad - Uhrovské Podhradie (podrobný rozpis trasy je pod článkom); Dĺžka: 14,8 km; Trvanie: 7:30 hod. (prestávky - 110 min.); Prevýšenie: +985 m / -985 m; Minimálna / maximálna nadmorská výška: 323 m n. m. (Uhrovské Podhradie - parkovanie) / 1010 m n. m. (Rokoš); Obtiažnosť: vhodné pre každého turistu aspoň so stredne dobrou kondíciou, miestami prudšie stúpanie; Ubytovanie: ---; Občerstvenie/voda: možnosť občerstvenia v krčme v Uhrovskom Podhradí, prameň na Kňažinových lúkach; Mapa: Strážovské vrchy, Trenčianske Teplice (č.119, VKÚ Harmanec, 1:50 000); Doprava: auto (BA - Bánovce n. Bebravou - Uhrovské Podhradie: cca 160 km); Užitočné internet. stránky: wunderground.com (info o počasí), turistickamapa.sk (turist. mapa), laviny.sk (info o snehových podmienkach), www.matusovo-kralovstvo.sk (info o Uhrovskom hrade).
