Janka Maťašová
Za TEBOU...bežím...
Stal sa mi zázrak, prúdil vo mne... ...dobré ráno človek, dobré ráno dievča, teraz sa už poznáme...žijem malým vzkriesením hoci o pár minút znova umriem...a budem čakať na život, na ďalší zázrak...
Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík: Kvapôčky, Kvety v Slnku, Rozkvitanie, Vločky a námrazy, Nezaradené

Stal sa mi zázrak, prúdil vo mne... ...dobré ráno človek, dobré ráno dievča, teraz sa už poznáme...žijem malým vzkriesením hoci o pár minút znova umriem...a budem čakať na život, na ďalší zázrak...

Dnes sa pýtam: ako nájdem cestu k ich láske? Zrnkom času, spínaním rúk, pozeraním za horizont?

Krehkosť rúk, zaspievam ti uspávanku, aby si odpustila...keď som včera zaspávala trvalo to večnosť, zhlboka som dýchala a držala sa za hruď...viem, že ťa to bolelo, nevedela som pomôcť a tak to bolelo aj mňa...sme predsa v spojení...

Odignorovať pomliaždenú ranku, nech si poradí ako sama chce, nerozmaznávať jej životnosť, iba na ňu spoza ruží láskyplne hľadieť, nenápadne chrániť padnutú zraniteľnosť. Musí byť silná, antibiotiká z nej robili domaseda, túžiť si ju vychovávať, hoci viem, že sa nepatrí jatriť vlastné rany...

Snažím sa ti odpustiť, zrkadlo tvoju krutosť, nie som predsa nechápavá, vo svete sa pojmy až príliš vydeľujú, škriabeš sa po lane, ja len po povrázku, ktorý sa odtrháva, ktorý je na vlásku, na ktorom sa držím akurát tak zázrakom, zafučí, rozfúka, z účesu je strašiak strapatý, severák a tak poďme odznova...aspoň si už nevyčítať vulnerable look, vzala som ho na lopatu, pribalila do vrecka, nech mu bude teplo...