Alžbeta Mateová
O samotke, tichu a mlčaní...
Moja práca je niekedy vlastne samotka. Často som pri nej sama fyzicky a najčastejšie som sama niekde vnútri v sebe, keď si predstavujem, ako by malo to ,čo vyjde spod mojich rúk ,vyzerať. Myšlienky sa rodia v tichu a v samote. Niekedy v snoch, ktoré si zapamätám...a potom sa ich nezbavím...Keď sa pohrúžim do seba ,snažiac sa vyloviť konkrétnu predstavu , nenechávam sa rušiť. Svet povinností ma však neopúšťa...Robím všetko, čo musím urobiť , život okolo mňa beží ako film. Vyzerá to asi takto: