Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Napísať článok

Alžbeta Mateová

Alžbeta Mateová

Bloger

Počet článkov: 176
Páči sa: 0x

Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík: Zo života, Nedeľná chvíľka poézie, poviedka na nedeľu, Bol som na lepšom, Zo života aj iných, Z našich potuliek, Súkromné, Nezaradené

Zo života

Samota je hnusná! Je?

Alžbeta Mateová

Samota je hnusná! Je?

Samota je hnusná. Taká bez rovnocenného partnera.S ktorým sa dá porozprávať , podeliť o starosti i radosti - ako sa hovorí. Ale niekedy je potrebné sa jednoducho do nej vrhnúť . Ako do studenej vody, keď už nie je kam. Mnohí to ťažko chápu , že aj samota môže byť tou jedinou cestou ako si zachovať seba . Pri rozume, zdravú , aby som dokázala vychovať deti.Prešlo už niekoľko rokov mojej samostatnosti a niektorým to ešte stále vŕta v hlave, prečo som to urobila.

30. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
61

Dedina je strašnáááá...

Alžbeta Mateová

Dedina je strašnáááá...

Vyšla som na dvor zavesiť vypranú bielizeň. Deň sa už hádal s večerom, koľko je hodín a mne sa obtrel o uši zvuk večerných zvonov. Rada ich počúvam. Pripomínajú mi pekné chvíle s vôňou detstva. Ležala som v širokej babkinej posteli stratená pod obrovitánskou duchnou . Ráno presvitalo cez úzke šesťtabuľové okná, spoza ktorých bolo počuť gagotajúce husi, idúce k potoku na pašu, a do toho zvonenie zvonov... Boli to rána - z tých mojich najkrajších.

23. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
47

Jeden z mojich snov

Alžbeta Mateová

Jeden z mojich snov

Zjesenieva sa. Večer som vyšla von, spýtať sa Noci, či jej nie je zima. Uvidela som ju, ako sedí na streche a pýta sa hviezd, či by nemohli viac hriať. Pozri, ukázala som jej na okno kaplnky. Z okna sálalo teplé svetlo. Toto si už možno aj viac ako sto rokov nevidela...

22. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 193x
33

Alžbeta Mateová

Akožepoézia

Sú aj takí

11. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Alžbeta Mateová

Dedinské nebo

Keď moje ratolesti nejdú do školy, nedokážem skoro ráno vstať...Niekedy si to aj vyčítam , ale čo sa dá robiť , môj biorytmus je už taký.Najlepšia obrana proti stresu je okrem pohybu a iných dobrých vecí, aj spánok. Ked mám veľa práce - môj pohyb sa trochu obmedzí a chce sa mi dlhšie spať...Spať a nemyslieť na hlúposti.

10. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
26

Na pokraji - nie zrútenia sa...

Alžbeta Mateová

Na pokraji - nie zrútenia sa...

V posledných dňoch unikám skutočnosti kamsi do snov. Nie je to tentokrát mojou prácou. Ani oči nemusím privierať. Snívam s otvorenými očami. Sledujem svoj štetec ,nanášam farby, ktoré cítim a rozmýšľam. Nie, nerozmýšľam - ja naozaj snívam. Umývam riad a dívam sa ponad vodovodný kohútik cez okno do záhrady. Včera bol ten dážď v Bratislave a teraz je tu . Vždy mešká pol dňa. A snívam.

29. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
28

Oci, som staršia ako ty...

Alžbeta Mateová

Oci, som staršia ako ty...

Myslela som, že dnes už nič nenapíšem. Je tomu 36 rokov, čo zahynul môj otec, vojenský letec - stíhač. Tak som za neho zapálila sviečky. A pracovala som tak, pri tých sviečkach. Som teraz o deväť rokov staršia ako bol on, keď sa to stalo...

25. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
37

Šecci luďí šecko veďá....

Alžbeta Mateová

Šecci luďí šecko veďá....

To bol zase deň! Rušnejší ako rušný a ani chvíľka pre oddych. Konečne je večer. Vzduch vonia prezretým letom, tráva začína byť príjemne chladivá. Vyjdem na dvor a vidím ,ako ku mne letí moja kamarátka Noc a sadá si na strechu - na to svoje miesto. Zrazu sme na dvore traja. Ja, Noc a Ticho.

25. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
23

Každý máme svojho anjela ?

Alžbeta Mateová

Každý máme svojho anjela ?

Babi, prečo sú všetci malí anjeli chlapci ? Spýtala som sa babky ešte ako malé dievčatko, keď sme boli spolu v kostole. Odjakživa ma anjeli fascinovali a vtedy som si všimla, že tí malí tučnučkí barokoví anjelici sú vlastne chlapci...To ja keď zomriem, nemôžem byť anjel? Babka mi často rozprávala rozprávky...Okrem rozprávok mi raz povedala, že keď zomrie malé dieťa , tak jeho duša ide hneď do neba a stáva sa malým anjelikom.A zrazu som zbadala, že malí anjelici sú iba chlapci...

21. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
30

Pozri sa trochu s nadhľadom...

Alžbeta Mateová

Pozri sa trochu s nadhľadom...

Nesmieš sa báť, musíš byť samostatná, musíš sa spoliehať iba na seba, nikomu sa nedá veriť - to sú slová mojej mamy, ktoré mi opakovala dosť často.

18. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
22

Čierna nie je farba

Alžbeta Mateová

Čierna nie je farba

Prosím Ťa, Alžbeta, nemaľuj také špiny!!! Pekne si začala a teraz to tak domachlíš! Takto sa mi často ozýval za chrbtom hlas mojej učiteľky v Ľudovej škole umenia na Dulkáči, kam som chodila od svojich ôsmich rokov dvakrát týždenne. Brala som to ako školu a nechodila som tam príliš rada, lebo maľovanie ma až tak nebavilo. Práve kvôli nej - mojej učiteľke. Nemohla som maľovať, ako som cítila, lebo jej sa môj farebný svet nepáčil..

15. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
57

O modrej tme...

Alžbeta Mateová

O modrej tme...

Niekedy veľmi neskoro vyjdem von . Na streche už sedí Noc. Nadýcham sa sviežej modrej tmy a poviem jej, ako je tu krásne.Farby nádherne splynuli a zjednotili sa iba do zopár tónov. Vetrík ich rozfukuje a ja vnímam šelest lístia, spev cvrčkov a aj chrápanie mojej haviny.Sem - tam sa zablysnú mačacie očká. Noc sa mi zdá vždy prívetivá. A otvorená všetkým myšlienkam. V modrej tme nachádzajú nekonečný priestor...Otázky hľadajú svoje odpovede.

10. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
22

Každý máme svoj strach...

Alžbeta Mateová

Každý máme svoj strach...

Jáááj, mamina, to je hnusné! Vbehol mi do toho mäkkého prst! Načo nám bude nejaká marhuľovica? Snažila som sa jej vysvetliť, že dobrá marhuľovica sa v domácnosti zíde...Tak zbierala tie padnuté marhule so mnou napriek svojej nechuti. Niektoré už kysli na zemi. Fúúj, padla na mňa marhuľa! Fúúj, tu to smrdí ako hotová pálenka! My sa tu zohýbame, nadýchame sa a budeme už aj z toho opité!

8. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 150x
27

Budú pesničky,budú?

Alžbeta Mateová

Budú pesničky,budú?

Keď nie je úroda, zle je. Lamentujeme, že sa zase neurodilo. Keď je úroda - zalomíme rukami - čo s tým budeme robiť? Tak aby ste boli v obraze , ide o naše marhule v záhrade. Máme síce iba štyri rodiace stromy, ale keď zarodili, tak bolo dosť na jedenie, pre priateľov i na zaváranie...Aj na dve rodiny. Tento rok sme si povedali, že zavárať nebudeme.Tak sme si pochutnávali na dozretých plodoch a ostatné nám padali do trávy... Rozhodli sme, že pôjdu do suda.

5. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
17

Slová priateľovi

Alžbeta Mateová

Slová priateľovi

Jednoducho ti to musím povedať . Za sebou mám taký obyčajný deň, ako jeden z mnohých...Ťažko povedať, či obyčajný. Pri mojej práci to nie je celkom tak. Keď pracujem, ocitám sa v inom svete ....Žijem s mojím dielom.Vtedy akoby som tu na chvíľu nebola, akoby som bola v inom priestore a v inom čase. Nevidím na chvíľu ďalej ako na meter od seba , vnímam iba hudbu, ktorú pri tom počúvam...Aby som nepočula to šialené ticho , ktoré by ma inak obklopilo. Do reálu ma vytrháva pohľad na hodiny a bežné povinnosti...

3. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

reklama

Vraj rodič za to nemôže! Mám doma metalistku :-)))

Alžbeta Mateová

Vraj rodič za to nemôže! Mám doma metalistku :-)))

Tak v myšlienkach sa vraciam do skorej mladosti a spomínam si, na akej hudbe som vyrastala.Kde sú korene toho, čo viac ako často znie v našom ateliéri....A tak si spomínam na Slade, Sweet, Status Quo, Led Zeppelin,Rolling Stones,Scorpions, Black Sabbath, Pink Floyd,Deep Purple,The Who... /V roku 1994 boli Slade v Nitre a tak som vyskakovala kdesi na reprákoch...Vtedy som mala tuším 35 rokov./ Ako stredoškoláčka som inklinovala k tvrdšej hudbe, hoci dnes sa už tvrdou nezdá vôbec...A tak sa nedokážem na moje dieťa nijako hnevať. Mám doma metalistku.

29. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
73

Alžbeta Mateová

O smútku

Keď prevalí sa sklamanie ako obrovská dusiaca vlna, príde za ním smútok. Pomalý a temný. Vlečie sa ako tieň a ťahá k zemi. Aj v takej chvili si bolestne uvedomím, že žijem. Človek musí aj jesť, a tak si sadnem za stôl v nádeji, že nejaké to jedlo zaženie zlé pocity. Nakoniec sa však v ňom iba prplem a vidličkou zakopávam ilúzie v tanieri. V tom neporiadku na tanieri sú ich malé hrobčeky. Skončia v záchode.

17. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
28

Alžbeta Mateová

Pocity.Pocity?

Mávam občas také chvíle, keď si poviem, že už je koniec , že už to vzdávam..Nikto by mi to neuveril, lebo mám asi sekundovým lepidlom nalepený chronický úsmev. Som presvedčená, že úprimný. lebo sa smejem, keď je všetko OK a asi sa smejem sama sebe, keď stúpim niekam vedľa. Bývajú aj chvíle keď sa nesmejem - ale tie sa týkajú nešťastia druhých.Takého čo ma zoberie... Ale s tým veľmi medzi ľudí nechodím...

13. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
54

Alžbeta Mateová

Ulice

sú plné ľudí,

2. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Máme mačiatka!!!!

Alžbeta Mateová

Máme mačiatka!!!!

Mačiatka prišli na svet v lieske neďaleko domu. Najprv sme ich nemohli nájsť,iba Lolita sa prišla večer najesť a napiť. Na druhý deň ráno sme počuli mňaukanie priam o život. Jedno mačiatko z liesky vypadlo a tak bol úkryt prezradený.

28. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
54