Matúš Grznár
60% detí na Ostredkoch nemôže ísť bezpečne do školy
Školopovinné deti by mali ísť bezpečne do školy a zo školy. Na Ostredkoch tomu žiaľ tak nie je pre chýbajúce chodníky.
Narodil som sa v Bratislave, vyrastal v Taliansku a vrátil sa do rodného Ružinova, kde žijú aj moji rodičia. Vyštudoval som strategický a finančný manažment, 20 rokov som robil v medzinárodných firmách a svojimi skúsenosťami sa snažím pomôcť vo svojom susedstve, a v rozvoji vzdelávania. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Školopovinné deti by mali ísť bezpečne do školy a zo školy. Na Ostredkoch tomu žiaľ tak nie je pre chýbajúce chodníky.
Barónka Margaret Thatcher: „kedysi to bolo o tom snažiť sa niečo urobiť, teraz je to o tom snažiť sa niekym byť“.
Vyzývame Igora Matoviča, aby rezignoval z postu Ministra Financií SR a aby sa neuchádzal o žiadny post vo Vláde SR.
Prečo by tri pravicové strany, ktoré sa tvária ako zdravé jadro pravice, postavili do volieb kandidáta bez šance uspieť?
Fico nás má tam, kde chce. Nás, ktorí ho nevolia. Nás, voličov, ktorých je 3 milióny 300 tisíc. Nás, ktorých neoblbne lacnou propagandou. Nás, ktorí máme radi slobodu a život. Nás, ktorí rešpektujeme základné ľudské práva. A predsa sme to my, ktorí si ho nezaslúžia, tými, vďaka ktorým je on pri moci.
Keby sa na Slovensko pozrel cudzinec, ktorý vôbec netuší nič o Európe ani o Slovensku, čo by si myslel o SMERe?
Nárast celkových výdavkov na slovenské zdravotníctvo o 100% oproti roku 2002. Lieky, personálne náklady nemocníc a prebytočné investície do kapacít (prístrojov a zariadení) ako tri najväčšie dôvody. Pomalší rast priemernej dĺžky života oproti Českej Republike o 50% napriek vyšším výdavkom o 1% HDP.
V ten januárový piatok som bol na občianskom proteste, na našom proteste, na Proteste Gorila, a celá atmosféra bola natoľko oslobodzujúca, že miestami pripomínala eufóriu z novembra 89. Prečítal som si desiatky blogov k Protestu Gorila, no keďže som nenašiel žiaden taký, ktorý by pretavil tú energiu z námestí do systémovej zmeny, pokúsim sa poukázať na možnosti, ktoré máme. A čas sa nám kruto kráti, takže potrebujeme koordinovaný postup. Zároveň sa pozrime späť, či sa vieme čo to priučiť z Nežnej.
Žijeme pohodlnú dobu. Predstavte si, že by ste mali vysvetliť súčasný stav krajiny Štúrovi, Hodžovi alebo Štefánikovi. Ako by asi prijali správu, že Slováci majú konečne svoju vlastnú krajinu, no nejaká menšina korumpujúcich politikov a podnikavcov (pozor, nie podnikateľov!) im ju kradne pred nosom. Čo by povedali na to, že si ľudia nectia svojich predkov a ich obete, ktoré viedli k dnešnému slobodnému a rovnoprávnemu Slovensku, pretože nerobia ani to málo, čo urobiť môžu. A ako málo stačí, aby sa tento stav zvrátil.
Každá slovenská vláda sa hrdinsky bije do pŕs pri téme „výstavba diaľníc". Zámienkou je budovanie infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre príchod investorov a vytváranie pracovných miest. Keďže sa doposiaľ žiadnej vláde nepodarilo splniť sľuby, ktoré o dokončených diaľniciach dala občanom, je tu priestor na zamyslenie sa, či existuje iná alternatíva, ktorá by pokryla požiadavku investorov na cestnú infraštruktúru.
Výpalníctvom môžme nazvať stav, kedy k Vám zavíta skupinka cudzích chlapov a informuje Vás, že od dnes budete platiť mesačnú sumu za Vašu bezpečnosť. Ak platiť odmietnete príde represia v podobe vypáleného majetku. V skratke to znamená, že ste donútený platiť, no nedostávate žiadnu protihodnotu alebo takú, o ktorú ste vlastne nemali záujem. Ak sa tá istá situácia udeje vo verejnom záujme, je všetko v poriadku. Je to naozaj tak?
Mám pre Vás ponuku. Vy mi počas 4-ročného obdobia zaplatíte 30 tis. eur http://matusgrznar.blog.sme.sk/c/230271/Volby-2010-rozhodujeme-o-30-tisic-eur-kazdeho-z-nas.html a ja Vám za to poskytnem balík služieb na bežný život. Začnem tým, že sa Vás nebudem pýtať na to, čo na bežný život potrebujete. Sám si od stola rozhodnem čo bude súčasťou balíka služieb na bežný život. A vy budete platiť bez ohľadu na to, či máte o balík záujem. Lákavé, že? Dobrovoľne by ste si zrejme takýto balík nekúpili. Prečo ho teda trpíte nedobrovoľne?
Nie je to tak dávno, čo v Bratislave prebiehala živá diskusia o bezplatnej MHD. S podobným nápadom prišlo hneď niekoľko ľudí, medzi inými aj Richard Sulík. Čo keby bol koncept doplnený tak, že by ste si v Bratislave mohli vybrať medzi cestovaním zadarmo a cestovaním spoplatnenou prvou triedou?
Nie je to prvýkrát, čo sa diskutuje o vládnej kríze len preto, že poslanec zahlasuje spolu s opozíciou.
Vianočný čas pred koncom roka som si doprial na rozjímanie a čítanie. Zahryzol som sa do slovenských novodobých dejín a tak som venoval svoj čas knihám Únos prezidentovho syna (Ľuba Lesná) a Mečiar a Mečiarizmus (Marián Leško). Priznám sa, že napriek záujmu, ktorý som o politiku mal v druhej polovici deväťdesiatych rokov (ako puberťák), veľa vecí som ešte v tom čase nedokázal zaradiť a tak aj tieto knihy mi dopomohli utriediť si niektoré postavy a určitý opakujúci sa vývoj ex post. Ešte som obé knihy ani nedočítal a už som sa musel začať zamýšlať nad jednou eštebáckou krajinou.
Témou 28. Novembra bol tohto roku červený debakel v Bratislave. Nerozumiem prečo. Ako Ružinovčan sa na vzniknutú situáciu pozerám ako na historickú šancu Ružinova (a aj Bratislavy), a to som v komunálnych voľbách ani nevolil súčasnú koalíciu, ani Ftáčnika, ale nezávislých kandidátov.
Tak ako kedysi papierové hlavy, tak v týchto dňoch sa na nás pozerajú počítačovo upravené bezvráskové tváre kandidátov na komunálnu politiku. Ako obrazy Doriana Graya odsúvajú skutočnosť na potom.?! Časť z nich, ktorá v komunálnej a nielen politike je, ako keby predpokladala, že človek nemá pamäť a to nielen vizuálnu. Vrásky ako materializácia ich práce by boli vhodné za predpokladu, že ich politika bola scientia rerum publicarum, a teda naozaj vec verejná o ľuďoch a pre ľudí. Oči človeka- brána do duše - sa však ťažko upravujú aj počítačom. Vidíme tak oči arogantné, vypočítavé, cynické ale aj dobrosrdečné, oči čo vedia a oči smutné lebo vedia čo vidia.
„Milostivá, dovoľte, aby som Vám takto smelo povedal, že ste krásne oblečená", hovorí pán v rokoch skúsenej dáme vystupujúcej z električky. Pani sa začne pýriť. Pán pokračuje: „skutočne dobre vyzeráte, pristane Vám to." A dáma ďakujúc vystupuje z električky. My ostatní v tento piatkový podvečer vracajúc sa z práce pokračujeme v našej ceste bratislavskou električkou. Všímam si tváre okolo stojacich a sediacich ľudí a každý má odrazu taký zvláštny úsmev na tvári. Cítiť, že nás všetkých v tom okamihu pohladila človečina.
Veľa už bolo popísaného k ostatnej kauze rozdávania bytov v Bratislave. No téma zarezonovala natoľko, že cítim nutnosť umiestniť ju do kontextu. Keďže patrím k mladším ročníkom a budem písať aj o staršej dobe, tak mi prosím odpusťte ak neuvediem niektoré totáčovské skutočnosti úplne presne. Na inom mieste som písal o tom ako nás čaká hra na skrývačku, lepšie povedané odkrývačku s kostlivcami v skriniach. Áno, kauzy minulosti budú ešte dlho spočívať v tichosti vyčkávajúc na svoju historickú chvíľu, kedy poslúžia na zníženie legitímnosti a morálnej čistoty predstaviteľov vládnej koalície. Častokrát sa tak udeje v časoch reformovania tabuizovaných oblastí, kde je príliš veľa zainteresovaných ľudí u korýtka (tak by sa dalo pejoratívne preložiť slovo stakeholders).
V televíznych novinách opäť raz vystupuje minister súčasnej i predminulej Dzurindovej vlády a ja opäť citlivo vnímam jeho arogantné vystupovanie a slová na margo verejného obstarávania. Predmetné obstarávanie síce bolo v skrátenom konaní a konalo sa bez zverejnenia, no vyberalo sa až z troch ponúk a vybrala sa tá najlacnejšia, takže zákon porušený nebol. Donútilo ma to premýšlať o tom, aké očakávania ako pravicový volič mám, čo som čakal od novej garnitúry a či nie je chyba vo mne keď naivne uverím slovám novej premiérky.