Rasťo Michalák
Mal som šťastie...
Včera sme sa s manželkou a synovcom rozhodli, že si ideme zalyžovať. Keďže moji dvaja spoločníci patria medzi začínajúcich lyžiarov, vybrali sme si mierny kopček za veľmi slušnú cenu a išlo sa. Ja som sa tam trocha pošmýkal, dal som si pár jázd a potom som zakotvil pri čaji. Ako som tam tak sedel prišla rodinka s dvoma deťmi. Prvé, celkom malé sa motkalo v prilbe a zdalo sa, že mu je celý svet ukradnutý. Druhý chalanisko, o niečo starší si zložil lyže a spravil osudnú chybu. Nenapadlo ho, že by mal jednu potiahnuť a až tak ich oddeliť od seba. Jednoducho ich oddeľoval nasilu a nešlo mu to. Vtedy k nemu pristúpila mama, vytrhla mu lyže a zrúkla, či to vraj nikdy predtým nerobil. Otec pridal svoju trochu do mlyna plus jeden buchnát. Chlapec, napriek tomu, že bol špičkovo oblečený a jeho lyžiarska výbava stála za obdiv, plakal. Mal síce okuliare, ale mimika tváre hovorila jasne. Poníženie, nechuť a smútok.
