Erich Mistrík
Jahnátkových 75% na vysokých školách
Keby sme na našich vysokých školách uplatnili princípy ministra Ľubomíra Jahnátka - minimálne 75% slovenských výrobkov - určite by sme výrazne podporili slovenskú vedu a školstvo.
"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík: Myslím na školu, Kultúra is not dead, Veda, Čistá politika, Nezaradené, Súkromné
Keby sme na našich vysokých školách uplatnili princípy ministra Ľubomíra Jahnátka - minimálne 75% slovenských výrobkov - určite by sme výrazne podporili slovenskú vedu a školstvo.
Minister školstva pred časom vyhlásil, že je potrebná maturita z matematiky, lebo - jeho naučila matematika logicky myslieť. V súvislosti s platmi učiteľov ukázal, ako si predstavuje matematické logické myslenie.
Výskumy PISA a im podobné sa stali štandardnou súčasťou nášho života a už nás veľmi nevzrušujú. Málokto si však spomenie, že práve chabé výsledky našich detí v týchto výskumoch boli pred niekoľkými rokmi jedným z podnetov pre reformu obsahu vzdelávania. Všetko to súvisí aj s úspešnou snahou ministra D. Čaploviča určiť priemer známok ako kritérium na vstup na stredné školy.
Učitelia si určite vedia zrátať, že keby vyhlásili neobmedzený ostrý štrajk, po mesiaci by bolo slovenské hospodárstvo pred kolapsom a každá vláda by splnila všetky ich požiadavky. Rodičia by spočiatku mohli situáciu riešiť starými rodičmi, skôr či neskôr by však museli zostať s deťmi doma, takže by nemal kto pracovať. Učitelia pravdepodobne nechcú priviesť naše hospodárstvu ku kolapsu, ale ich doterajšie protesty boli príliš opatrné, takže vlastne nikomu neuškodili - ani nič nevybojovali. Prečo sa slovenskí učitelia búria tak skromne a nenápadne?
Už druhý minister školstva je nadšencom pre Planétu vedomostí. Zdá sa, že v priamom prenose sledujeme vznik nového ministerského náboženstva.
Uprostred prázdnin trochu zanikla odpoveď ministra školstva na verejný list dvoch učiteliek z Dobšinej. Pán minister im odpovedal jazykom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani zarytý celoživotný byrokrat, takže návrhy na riešenie situácie treba v jeho texte hľadať. Ale nejaké tam predsa len sú. Čo navrhuje pán minister? Vytiahol som z jeho blogu vety, ktoré sú prísľubom nejakej aktivity.
Piešťany sú krásne mesto. Je pôžitkom prejsť po sklenenom moste na príjemný kúpeľný ostrov, pokochať sa Viktoriou Regiou, napiť sa horúcej liečivej vody, okúpať sa na chutnom kúpalisku Eva, ale potom sa prejsť aj po Winterovej ulici, pozrieť si fontánu so skákajúcou vodou, dať si pri nej pizzu. Určite tam každému bude dobre. Samozrejme, v Piešťanoch je veľmi fajn, treba si ich dopriať. Ale sú to aj predpoklady pre úspešné pôsobenie jednej z fakúlt „prestížnej" nemeckej univerzity, Goetheho univerzity z Frankfurtu?
Minister Čaplovič preukazuje vážne zámery urobiť poriadky aj na vysokých školách. Jedným zo zásadných krokov má byť zrušenie viacerých plných úväzkov učiteľov vysokých škôl - aby sa mohli venovať naplno práci na materskej fakulte. Premysleli na ministerstve všetky dôsledky?
Pokojnú(?) hladinu nášho školstva v krátkom čase po sebe rozvírili dve „aféry" - minister odporúča zobrať dvom univerzitám titul univerzity a dve učiteľky z východného Slovenska napísali emocionálny list. Nechcem tu riešiť, kto z nich má pravdu, nie je to také jednoduché. Zaujímavé sú reakcie, aké tieto dve akcie vyvolali.
Médiá odhaľujú stále nové prípady plagiátorstva, škandály sa množia, len „akademici" mlčia o svojich kolegoch plagiátoroch. Taký názor zaznel nedávno v jednom z komentárov. Všetci určite nemlčia, ale predsa je oveľa viac tých, ktorí nepovedia nič. Ako je možné, že vysokoškolskí učitelia verejne, jasne a hromadne neodsudzujú plagiátorstvo?
Minister školstva trochu zľavil zo svojej požiadavky na úroveň známok pri prijímaní na gymnáziá. Nič sa však nemení na veci, že zo známok sa stane fetiš a žiaci (učitelia, rodičia) budú myslieť hlavne na známky. - To všetko sú známe veci. Ale tentoraz sa objavil dodatok: nebudú sa rátať známky z tzv. výchovných predmetov. A opäť máme pred sebou dôležitejšie a menej dôležité predmety.
Každá firma musí svoj tovar predať, teda prispôsobovať ho potrebám a požiadavkám svojich zákazníkov. Len tak získa peniaze na svoj chod a môže vyrábať ďalší tovar. Vysoké školy síce nie sú firmy, ale aj tak musia mať niekoho, kto ich výrobky odoberie. V diskusiách z posledných týždňov sa veľa uvažuje o uplatnení absolventov. Zdá sa, že odberateľom produktov vysokých škôl je tzv. prax, teda priemysel, školy, médiá, advokátske kancelárie a ďalšie inštitúcie, v ktorých sa zamestnajú absolventi vysokých škôl. Omyl. Podľa súčasného fungovania systému vysoké školy odovzdávajú výsledky svojej práce hlavne - Akreditačnej komisii.
„Skončil som históriu a archeológiu, zmaturoval som z matematiky a neuškodilo mi to. Získal som logické a racionálne myslenie, pomohlo mi to v živote. A takto to pomôže každému". Slová ministra školstva, ktoré zdôvodňujú zavedenie maturity z matematiky. Osobná skúsenosť ministra, ktorá je dôvodom na zmenu maturity. Dostatočným dôvodom?
Nový minister školstva ešte pred nástupom do úradu proklamoval, že chce posilniť stredné odborné školstvo - spomeňme si na predstavu o žiakoch základných škôl, z ktorých sa len tí s najlepšími známkami dostanú na gymnáziá. Keď sa v radoch učiteľov zdvihla búrka prekvapenia a nevôle, pán minister mierne ustúpil výrokom, že o tom sa ešte dá diskutovať. Prvým veľkým činom v úrade však svoj zámer potvrdil. Do úradu totiž nastupuje odborník na budovanie automobilového priemyslu - ako štátny tajomník.
Opäť tu máme smerné čísla pre vysoké školy. Minister určí - „po dohode so špičkovými univerzitami" - koľko študentov možno prijať na štúdium, na základe čoho sa určite väčšina absolventov vysokej školy zamestná. Tak som pochopil vyjadrenie nášho ministra školstva.
Viem, že moje blogy čítajú aj študenti vysokých škôl. Tento adresujem priamo im - Vám - a tešilo by ma, keby ste reagovali. Môj základný problém je v titulku.
Stretávam ju každé ráno. Neviem, koľko má rokov, ale bude to niekde okolo dvanástich. Prichádza od autobusovej zastávky trochu širokým krokom s taškou na chrbte. Akoby si nevšímala svet, rozpráva si niečo nahlas sama pre seba. Keď sa lepšie prizriem, zdá sa mi, že asi predsa len registruje veci okolo seba - najmä veci, nie ľudí - a komentuje ich. Neviem, čo hovorí, lebo rozpráva ťažko a zle artikuluje. Ešte donedávna ju z autobusu odprevádzala dospelá osoba, ktorá starostlivo hľadela za ňou, kým sa nestratila za rohom. Smeruje do špeciálnej základnej školy.
Hovorí sa o nezáujme žiakov, ktorí nemajú žiadnu motiváciu, lebo nevidia pred sebou perspektívu. Hovorí sa o nemotivovaných učiteľoch, ktorí pri problémoch s agresívnymi a apatickými žiakmi utekajú z boja. Hovorí sa o nezmyselných požiadavkách kladených na žiakov. Hovorí sa o nepripravených absolventoch učiteľského štúdia. Čo si z takého prostredia odnesú žiaci?
Učebnice notoricky chýbajú, jedným z návrhov, ako riešiť situáciu, mal byť dovoz českých učebníc. Minister školstva priznáva, že to nie je jednoduché. Ak hovorí, že to nie je riešiteľné v priebehu týždňov či mesiacov, tak vlastne hovorí o tom, že je to riešiteľné v priebehu rokov. Načo by však bolo také riešenie?
Zastaviť úpadok učiteľskej profesie, zastaviť nezáujem o učiteľstvo, zmeniť stereotypy vo vnímaní učiteľov, akceptovať, že učiteľ je profesionál, odstrániť zastarané predstavy o učiteľoch pochádzajúce z polovice 20. storočia. Na to treba úplne zmeniť aj prípravu učiteľov na vysokých školách. Máme odvahu na radikálnu zmenu?