pozorovateľ Zoznam autorových rubrík: Italiano, čo sa mi páči, Niečo vedeckého, Obrázky, Fotky, len tak..., Súkromné, Nezaradené
Hádanka hneď na začiatok: A či viete ktorý živočích je na dvore spoľahlivejším strážcom ako pes? Teda aspoň na našom dvore...(môj Bobino je totiž spoľahlivý vo všeličom, len v strážení nie)...Tak tak, je to Meleagris gallopavo domesticus alebo morka domáca, po našom puľka.
Ani neviem, čo o tom obrázku napísať... proste raz mi z ničoho nič napadlo, že nakreslím nožičku. A tak som ju aj nakreslila. Veď čo keby mi to napadlo znova? :)
Pamätáte sa na príbehy o Jánošikovi? O tom, ako raz v lese zaspal a zobudili ho lesné víly. On potom musel s nimi tancovať do bieleho rána a za odmenu že vydržal, dostal čarovnú valašku, vybíjaný opasok a košeľu, čo ho robila neviditeľným. Tak a tu su tie tancujúce víly...
Aj dnes po obede sme nacvičovali chemický poplach. Vyvalení v mäkučkej udržiavanej tráve, poskladaní ako safalátky. A usilovne sme cmúľali slovenské cukríky. Okoloidúcim už dávno lezieme na nervy. Závidia. Každý boží deň zazerajú na nás, na veľryby. Takto trávime. Žalúdok musí pomaličky v kľude spracovať dávku pasty, šalátu a žemličky.
Verili by ste plagátiku, že do Terstu príde si len tak zadarmo zaspievať Garbage, Snoop Dogg a aj Chemical Brothers? E tanti altri (a mnoho ďalších) ako doplňoval plagátik. Na plagátiku však neuviedli, že to všetko bude v jeden deň, vo štvrtok 14. júla, deň pred štrajkom autobusárov. A neuviedli ani, že v čase natriasania svalovej a tukovej hmoty prevažne hranicu 20 rokov nedosahujúcich ľudí, bude zopár metrov od zdroja hluku skúšať Miroslav Dvorský v terstskom divadle Veselú vdovu.
Dobrá hlava dlho bolí, ešte lepšia neprestáva...
More (štrkovka pri Koplotovciach) Toskánsko (slnečnicové pole pri Otrokoviciach... asi Horných) raj (dobre chladená kofolka u Huberta) hostinaaa (5 varených kukuríc – všetky ja sama!) Vesničko má středisková (Lančár)
Už odmalička som mala vrabčacie sklony. Skákala som viac ako chodila, štebotala, poletovala, jedlo iba poďobala... Na chrbte mám aj vyrašené krídelká, o ktorých mi mamka tvrdila (podľa stupňa mojej poslušnosti), že sú anjelikovské alebo vrabčacie... Nuž maminka, anjelik už zo mňa definitívne nebude. Som vrabec. Strapatý.
Od mája si na izbe nezatváram okno. Je to dôležité proti uduseniu a uvareniu sa. Zo začiatku som nemohla spávať pre ustavičný hluk. Autá, motorky, hlasy, čajky. Všetky zvuky zneli v nočnom tichu oveľa hlasnejšie, moja ulica má akustiku koncertnej sály. Ťažko sa zvykalo, ale teraz ma už hocičo nezobudí. Ani smetiari o druhej ráno, ani trúbenie áut od šiestej. Iba na ten budík reagujem. Túto noc som sa však nevyspala.
Varovanie: „V sobotu do mesta ani nechoď, bude to ako na 1. mája!“ Nebolo. Lebo to bolo horšie. Bola to masová demonštrácia.
Nekúpte sa v žltej rieke! Býva tam Vodný duch, často to hladná potvora. Nemýliť si s vodníkom. Ok?
Neskorý november, tretí rok na doktorantúre, človek nič nečaká, vlastne už chce len domerať, začať písať dizertačku, hľadať pomaličky prácu. Plánuje si tak maximálne posledné prázdniny, ten jedinký mesiac od polovice júla do polovice augusta. Bolo to dva dni po zaplatení autoškoly a mesiac po kúpení telefónu pekne s dvojročným záväzkom. Bolo poobede, okolo štvrtej, keď zazvonil telefón. Hrklo so mnou, má nepríjemný zvuk.
Smutný sen, francúzsky taxík, asparágusová polievka a scarabeus s guľôčkou, šľahačkové oblaky, mravenisková posteľ, lesklé pery, prázdny autobus, teplé more, teplý dážď. Mydlová vôňa. Posledný jún.
Tento obrázok je dar. Svadobný. Teda, mal byť darom, len ho niekto nechcel...
Som unavená z dní, čo sa na seba tak podobajú. Netuším či je pondelok alebo štvrtok, všetko je rovnaké, rovnaké rituály, rovnaké počasie...
“Big Jump” je projektom European Rivers Network (ERN) a chce prinavrátiť ľudí k ich riekam. Aby sme sa vrátili na brehy našich riek a jazier a oživili vzťahy človek-rieka. Tak sa teda všetci stretnime 17. júla o druhej hodine poobede pri tých svojich riekach! (a ak to nie je veľmi nebezpečné, tak si aj skočme :) Dunaj, Topľa, Váh, Hron Rulezzzzzzzz!!!! Klik tu aj tu...
Týmto sa Vám chcem ospravedlniť, pán Hesse. Za nečakanú zradu, za podlé využitie, ba zneužitie. Áno, celé doobedie sme si síce spriadali plány, ako pôjdeme spolu na pláž a ako tam pekne strávime pár hodín. Vtedy som to naozaj aj tak chcela. Tá zrada prišla v momente hľadania. Hľadania svojho miestečka, svojej polohy na tom nešťastnom kameni. A tak namiesto troch Knechtových životopisov, duševného pokrmu, som Vás použila tak obyčajne, prozaicky. Ako podložku pod hlavu.
Dnes je krásny deň v Terste. Sem-tam nejaký obláčik, more zhora vyzera ako krepový modrý papier... Cestou do práce som sa dosýta vynadívala. Spolucestujúci ani nie, hromžili na nového šoféra. On zablúdil...
Mala som to tušiť už vtedy, keď som sa snažila niečo spraviť s čerstvo umytými vlasmi a tak zvláštne ťažkými, prilepenými na temeno hlavy... (ten šampón s extra volume efektom nefunguje???)... no, reku, aj by chudáčik rád fungoval, keby som ho použila, ale ja som si umyla vlasy nejakým hydratujúcim balzamom...
