Ľudmila Nárožná
melanchólia
pozeram na dno a do dna svojho ja . Tak ako keď z balkóna hľadíš na chodník pod sebou . Rátam si oschodia , Stupne vlastného pekla . Na ktorej úrovni si sa vôbec zastavil , keď na teba hľadím zhora ?
Zoznam článkov blogera
Ľudmila Nárožná
Utópia ....
keďže som sa včera dosť zaujímavým spôsobom dozvedela , že moje články číta aj človek ktorému som vďačná za svoj chlad k značnej časti mužského osadenstva našej milej planéty ..... Takže drahý otec mojich detí .... tento článok je venovaný tebe a tvojmu dokonalému a byzchybnému svetu , kde si korunovaný k.... panovník
Ľudmila Nárožná
ty už ma nebolíš . . .
Keď s výdychom skončíš , čo nádych začal , začne ťa mrzieť svet . A už si . hocaj tu nie si . V mojej hlave žiješ sen a snívaš život . Dnes už len chceš . Dnes už nemáš . Co bolo vtedy . . .
Ľudmila Nárožná
kapitola posledná
... žila som na rôznych miestach v rôznych podmienkach . S rúznymi ľuďmi , rúznych názorov . Stretla som mnoho osudov . Zažila lásku . Zažila sklamania , ale stále to čo sa dialo bolo lepšie ako to , . . .
Ľudmila Nárožná
kapitola 5.
Pochádzam teda z kompletne nekompletnej rodiny . Rodiny , ktorej nezáleží na jej zachovaní . Veľakrát ma vyhodili . Veľakrát som ušla . Vždy som ale zostala nablizku súrodencom . Aj oni mne aj napriek tomu , že to mali zakázané . . .
Ľudmila Nárožná
kapitola 4.
Spomínam si na deň , keď sa to stalo . Jar , zeleň , púpavy . Pole za bytovkou sa zazelenalo rovnako ako aj lesík , ktorý ho lemoval . Klasický jarný deň na dedine . Za oknami záhrady . . .
Ľudmila Nárožná
kapitola 3.
Pamatám si veľa . No najviac si pamätám , že moje detsvo sprevádzal strach . Nie obyčajný strach z tmy , bubákov či príšer . Ja som sa bála zaspať . A bála som sa zobudiť . Viem neznie to logicky , ale ten , čo pozná . . .
Ľudmila Nárožná
kapitola 2.
...žiadna moja spomienka nekončí smiechom . A to ma mrzí . Keď si už dieťa uvedomí , že nikdy svojej budúcej rrodine nebude vedieť dať viac ako dostalo od tej vlastnej , to je smutné ...
Ľudmila Nárožná
časť 1.
Štandartná rodina vtedajšej doby . Dvaja rodičia a tri deti . Rovnica vyrátaná spoločnosťou , ktorej hlavným cieľom nie je láska , ale konzum . Tak aj v tej našej rodine sa zabúdalo na lásku a porozumenie . Spoločnosť . . .
Ľudmila Nárožná
úvod
Moja prvá spomienka je z obdobia , keď som mala asi päť rokov . Pomerne neskoro , ale každopádne to asi tak malo byť . Pamätám sa na to ako na pocit . Okamih keď sa ma dotklo slnko a ja som spolu s očami otvorila aj svoju dušu . . .
Ľudmila Nárožná
sen1
Čo sú sny . Čo znamenajú ? Náhodné obrazy ? Spomienky ? Čo sú sny ktoré sa opakujú . Čo sny , ktoré nám nedajú spávať ? Mne sa dlhé roky jeden opakuje .
Ľudmila Nárožná
rána sú ťažké
Každý deň , každé ráno , predtým než konečne zleziem z postele uvažujem , kto vlastne som . Ako ďaleko a či nie prílíž som zašla pri potláčaní svojho ja . . . Som unavená . Najviac ráno . Vždy keď svitá moje telo trhajú spomienky . Na kúsky a potom znoova a znova
