Som sociálna poradkyňa. Ľudské práva, práva dieťaťa, rodinná a sociálna politika sú témy, ktorými sa zaoberám celý svoj pracovný život. Túžim po slušnom štáte, ktorý by fungoval pre ľudí a myslel aj na tých najslabších. Zoznam autorových rubrík: Rodina, úvahy, Poézia, pocitovky, knižnica, Komentáre, u nás, Politika, foto, nezaradené
Môžme si mädliť ruky nad skvelým zákonom, môžme doň vkladať humanistické ideály, no pokiaľ výkon zákona bude v rukách takýchto riadiacich pracovníkov, je každá snaha márna, lebo ich pracovným nástrojom je vydieranie na rôzne spôsoby.
Dnes som sa za Asociáciu náhradných rodín zúčastnila rozporového konania na MPSVR vo veci pripomienkovania vládneho návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane a kuratele. Orem iných sme vzniesli i pripomienku týkajúcu sa skrátenia diagnostickej lehoty z doterajších 6 mesiacov na 12 týždňov. Keďže diagnostika bola i predmetom hromadnej pripomienky, ktorú mnohí z vás podporili, dovoľujem si oznámiť vám, že naša pripomienka bola bez námietok akceptovaná, preto nepredpokladám ďalšie rozporové konanie v tej istej veci a pripomienka bude zapracovaná do vládneho návrhu zákona. :-)
Milí blogeri, Veľmi si vážim, že ste svoj záujem o deti v detských domovoch podporili aj finančne. Patrí Vám za to môj veľký obdiv . Je pár dní po akcii a ja som Vám dlžná jedno obrovské poďakovanie a vyúčtovanie.
V piatok sa na Hviezdoslavovom námestí stretli ľudia, ktorí neprišli žiadať vyššie platy ani lacnejší chlieb. Nešlo im o nich samých, ale o deti.
Táto výzva je výzvou občanov, ktorých spojil záujem o deti žijúce v detských domovoch. Zajtra, 6.6.2008 o 16:30, sa môžete pripojiť svojou účasťou na verejnom zhromaždení, ktoré sa bude konať na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Príďte aj so svojimi deťmi. Máme pre ne pripravené farbičky a výkresy. Ich dielko s názvom Rodina bude pripojené k tejto výzve, ktorú dostane každý poslanec NR SR. Iniciatíva občanov hlásajúcich myšlienky humanity a napĺňania práv detí je neklamným znamením toho, že my, občania Slovenskej republiky, si uvedomujeme spoluzodpovednosť za jej spravovanie, potrebu solidarity a spoluvytvárania občianskej spoločnosti, v ktorej sú hájené práva všetkých. Predovšetkým ale tých najslabších. Detí.
Srdečne Vás pozývame v piatok 6. júna 2008 o 16.30 hod. na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave.
Poznáte ten vtip? - Ide to po lese a robí to ďum-ďum. Čo je to? - Lesné ďum-ďum. Má to aj pokračovanie: - Ide to po lese a nerobí to ďum-ďum. Čo je to? - Neviem. Ale už je to tu zase! Trochu suchý vtip, viem, ale napadol ma v súvislosti s pojmom reštrukturalizácia. - Čo je to reštrukturalizácia? - Neviem. Ale už je to tu zase!
Ak chcete podporiť dobrú myšlienku, začítajte sa a popremýšľajte nad tým, že váš podpis má ešte stále váhu a váš názor musí byť vypočutý. Vox populi, vox dei. Nech váš hlas pomôže tým najslabším a najbezbrannejším občanom našej spoločnosti. Deťom.
Takto vyzerá hlasovanie v Národnej rade SR. Povšimnite si, že absolútne nezáleží na tom, či je zákon dobrý alebo zlý, ale na tom, kto za koho kope.
Tu na blogu bol začiatok. A verím, že budete na tomto mieste začiatkom leta čítať happyend.
Tí, čo nevedia nájsť v sebe štipku empatie, tí, čo si nevedia predstaviť, aké je to vyrastať bez toho, mať sa ku komu pritúliť, tí, čo mali vždy všetkého dosť, ale nutnú dávku ľudskosti do nich nikto neimplantoval.
Budem vám rozprávať krátky príbeh o tom, ako sa dve deti vybrali objavovať svet. A za akých zaujímavých okolností. Bude to o nich, o ich profesionálnych rodičoch, o riaditeľke detského domova a o ľuďoch, ktorí na ne čakajú vzdialení stovky kilometrov. Mená, údaje a miesta sú pozmenené. Účastník diania podá svoju autentickú výpoveď v časopise Nebyť sám . Keď už bude konečne po všetkom.
Som si istá, že každý z nás sa ocitol raz či neraz na nejakej porade. Na malých operatívnych poradkách, kde ste sa v snahe dospieť rýchlo k riešeniu prekrikovali, dávali návrhy, nahlas premýšľali... Alebo na veľkých poradách, kde ste boli k slovu vyzývaní, mali ste pripravenú prezentáciu, pripravovali veľké, malé zmeny, ktoré ste potom spoločne odhlasovali. U nás je zvykom, že jeden sa snaží v priebehu porady celé dianie pozorne sledovať, pritom si písať poznámky a zozbierať materiály, z čoho v závere vznikne tzv. zápisnica. Aby sme mali všetko pekne zosumarizované - kto priniesol aký nápad, čo treba zabezpečiť, aby bol realizovaný, aké časové horizonty k tomu potrebujeme... Ale to hovorím o nás malých ľuďoch. Tí veľkí si všetko nosia v hlave. Sú geniálni. Veď posúďte!
Čas na premyslenie, komu poukážeme 2% daní z nášho príjmu sa kráti. Je to možnosť, ako prispieť na činnosť organizáciám, ktoré poznáme, o ktorých vieme, že sa zaoberajú ušľachtilými cieľmi, ktoré pracujú v prospech nášho regiónu, našich detí, športu, kultúry. Bola by škoda nezapojiť sa, keďže nás to nebude stáť nič navyše a môžeme tým veľmi pomôcť. V rámci reportáže k tejto téme vo večerom spravodajstve uviedla TV Markíza krátku anketu.
Do ticha noci sa ozve zakvílenie. To, čo majú všetky mamy spoločné je, že precitnú v momente, keď započujú hlas svojho dieťaťa. Pod oknami môže parkovať TIRák, môžu pustiť zbíjačku, pes môže brechať ostošetsť, vy spíte. Ale keď sa ozve vaše dieťa, neviditeľný a nepochopiteľný mechanizmus vo vašom mozgu dá povel na alarm.
Dnes má naša Betka narodeniny. Má päť rokov. Keď sme v sobotňajších vybrakovaných regáloch Tesca zháňali Heru a ozdôbky na tortu, nečakane prišla otázka: - Vy ste ma tej tete ukradli?
Je taká doba. Ľudia si môžu byť navzájom blízki aj cez písmenká. Na veľké vzdialenosti si vymieňajú názory, rady, rozprávajú o svojich pocitoch, radostiach a trápeniach.
Dieťa stráda. Je súčasťou systému, ktorý sa jeho neopakovateľnú individualitu snaží vtesnať do kocky denného režimu. Dieťa je opustené. Opustili ho tí, ktorí mu mali dávať lásku a pozornosť. Dieťa je súčasťou ústavnej výchovy. Nie jeho predmetom.
