Daniela Nemčoková
Deti rozmýšľajú inak
Chcem sa s vami podeliť o niekoľko historiek z raného detstva mojich detí.
Som obyčajná žena-matka veľkej rodiny. Zoznam autorových rubrík: deti, viera, osobné príbehy, príbehy iných, socializmus, postrehy, Súkromné, Nezaradené

Chcem sa s vami podeliť o niekoľko historiek z raného detstva mojich detí.

Odmalička som túžila byť učiteľkou. Pre nepriazeň doby som sa ňou síce nestala, no vynahrádzam si to pri vlastných deťoch. Chcela som byť tou najlepšou učiteľkou, ktorá naučí všetko i toho posledného hlupáka a bude dávať iba dobré známky. Utópia?

Čo by ste nespravili pre pokojné Vianoce. Ja som napríklad zaviedla toto pravidlo v našej rodine pred rokmi a veľmi sa mi osvedčilo. Teraz ho rok čo rok pripomínajú samé deti.

Poznáte to: Stretnete starú kamošku a hodíte reč o svojich problémoch. Vidíte v jej oku slzu a nechuť o tom hovoriť. Chcete jej pomôcť, ale neviete ako. V tej chvíli vás nič nenapadne – okrem –„ zavolám Ti po Vianociach“ (veď kto by stíhal v predvianočnom zhone). A hoci je už dávno po Vianociach, na kamošku jednoducho zabudnete, lebo si žijete vo svojom svete svojimi problémami, ktoré musíte neustále riešiť. Až vám jedného dňa zazvoní telefón, ktorý vás z tejto letargie poriadne preberie.

Premýšľali ste už, prečo toľko mladých droguje, pije, fajčí, správa sa arogantne alebo agresívne? Akoby strácali zmysel pre pravé hodnoty. Ale prečo? Zamyslela som sa nad tým znovu, keď som si prečítala článok o Mariánovi Kufovi v Katolíckych novinách.