Daniela Nemčoková
Blogerka v Bratislave
"Mám pre teba prekvapenie." - chatujem "Prídeš do Bratislavy?" "Ako si to uhádla..." "Tak príď aj na blogerské stretko!" "Čože? Stretko?..."
Som obyčajná žena-matka veľkej rodiny. Zoznam autorových rubrík: deti, viera, osobné príbehy, príbehy iných, socializmus, postrehy, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Daniela Nemčoková
Prečo som začala blogovať
Ľudia sa ma pýtajú, ako som sa dostala k blogovaniu. Tu je môj príbeh.
Daniela Nemčoková
Dospelé deti a rodičia
Nedávno som mala rozhovor s mojou dvadsaťročnou dcérou o nepochopiteľnom správaní rodičov jej kamarátov. Ona to naozaj nechápala, pretože to nikdy nezažila...
Daniela Nemčoková
Nedeľný obed a dvadsať korún
Jej život sa podobá Jóbovi. Jedno utrpenie strieda druhé. Nevzdáva sa však, bojuje, veď má pre koho žiť. Dnes chcem hovoriť o Anne. Nie je to jej skutočné meno. Všetko ostatné je autentické.
Daniela Nemčoková
Nestačí ich milovať
Poznáte to? Staráte s o deti s láskou, dávate im, čo môžete... Prídu do puberty a jedného dňa vám vykričia, že ich nemáte radi alebo dokonca ujdú z domu... Pre rodičov nočná mora! Dá sa tomuto predísť? Dá!
Daniela Nemčoková
Ži tak, aby sa ľudia pýtali!
Mohla by som povedať: Som hrdá katolíčka... Ale podobných hrdobcov tu už bolo... Ja nerada hovorím o svojom vierovyznaní... Chcete vedieť prečo?
Daniela Nemčoková
S počítačom sa nikdy nespriatelím!
Personal Computer. Výdobytok techniky. Technika? Nieéé! Ledva som sa naučila používať skrutkovač. Nechcite odo mňa technické schopnosti! Viem variť, piecť, štrikovať, šiť, vyšívať... ale toto nie! To sa nikdy nenaučím!
Daniela Nemčoková
Ako nám ŠtB nechtiac pomohla
Vieme, kto nám tu za socializmu vládol a určoval, ako máme „krákať“! A kto nechcel s vranami krákať, na tých nasadili eštebákov. Stačilo, keď bol niekto veriaci a nesedel len doma za pecou, ale stretával sa s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi ... A tak pri našich akciách nás často sledovali takýto „strážni anjeli“ a my sme si už aj na to zvykli. Poznali sme rôzne taktiky, ako sa nedostať do priamej konfrontácie s nimi. No nie vždy sa to dalo...
Daniela Nemčoková
Hovorte mi niečo o zodpovednosti!
Keď som raz stretla bývalú kolegyňu z práce a uvidela moje tehotenské bruško, opýtala sa: „Koľké to čakáte?“ „Tretie.“ „Danka, veď vy rodíte ako hruška, každý rok!“ Povedala to takým posmešným tónom, že ma to zarazilo. Rozmýšľam... koľko detí vychovala táto pani riaditeľová... ani jedno... Hm!
Daniela Nemčoková
Mne sa to nemôže stať!
Takto som si hovorila, keď kamarátka rozprávala o tom, ako nevedela odhadnúť, kedy má ísť do pôrodnice. A tak ja, zaslúžilá matka, ktorá o pôrodoch môže napísať román na pokračovanie, musím s pokorou skonštatovať: Nikdy nehovor nikdy! Dnes budem písať o tom, či som správne odhadla, kedy ísť do pôrodnice. (Odhadla: K+, neodhadla: K-)
Daniela Nemčoková
Nie je súdruh ako súdruh
Som dieťa vychovávané socializmom. Iskrička, pionierka, zväzáčka. Keď som v osemdesiatych rokoch končila strednú školu, nastúpila som do práce. Myslela som si – už budem mať pokoj. Ale aj tam boli súdruhovia. A tak ma čakala druhá maturita – maturita života.
Daniela Nemčoková
Musím ho nechať ísť
Môj čerstvo dospelý syn bol včera na hokeji. Normálka, tak ako vždy. Dnes pozerám správy a dozvedám sa, že sa na tom zápase niečo prihodilo. SBS-kári mlátia fanúšikov. Čože? Ďalšie násilie? Nebolo to minule na futbale? Ale veď na tom hokeji bol aj môj syn!
Daniela Nemčoková
"Prečo si nestrážite dieťa?"
Dlho ma mátal desivý obraz: moje dieťa pod kolesami auta. Žiaľ, nebolo to vo sne, ale naozaj!
Daniela Nemčoková
Muž nezlomnej viery
Minulý režim preveril charaktery ľudí, hlavne kresťanov. Mnohí nevydržali represálie konané proti nim a ich vierovyznaniu. Viem však, že doba vytvorila aj hrdinov, ktorí sa držali svojho presvedčenia a boli ochotní položiť zaň svoj život. Väzenia boli plné takýchto ľudí – kňazov, rehoľníkov, ale aj laikov, ktorí svedčili o svojej viere. Zaujal ma príbeh detvianskeho kostolníka, ktorého si ešte veľa ľudí pamätá. Volal sa Štefan Vlk, dedinčania ho však volali Vĺčko.
Daniela Nemčoková
Nezabudnuteľný nemocničný zážitok
Detská nemocnica. Niekoľkomesačné bábätká, železné postieľky, plač detí, nevšímavosť sestričiek, strach matiek. Tento obraz sa vám na roky vryje do pamäti, hlavne ak ide o vaše dieťa...
reklama
Daniela Nemčoková
Mami, netráp sa!
Pani Mária mala štyridsaťosem rokov, keď sa jej akosi nepozdával jej zdravotný stav. Čoskoro zistila, že čaká dieťa. Veľmi ju to zaskočilo, veď mala už jednu dcéru vydatú, syna čakala vojenčina a najmladšia mala 15 rokov. Čo teraz?
Daniela Nemčoková
Ďakujem, otec, neprosím
Ťažký je život siroty, lebo je na svete sama. Zvlášť, keď jej zlí ľudia strpčujú život. Žena z nasledujúceho príbehu však mala šťastie – stretla dobrých ľudí, ktorým jej osud nebol ľahostajný.
Daniela Nemčoková
Ako som nezachránila jeden život
Nemocnica, gynekologické oddelenie. Na izbe tri ženy. Dve nastávajúce maminy a ja, viacnásobná mama s banálnymi gynekologickými problémami. Ráno nám pridelia ešte jednu pani. Nevieme o nej nič, iba mĺkvo sedí na posteli. O tejto žene bude môj príbeh.
Daniela Nemčoková
Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti - naozaj?
Rozhodla som sa urobiť súkromný prieskum, či platí toto pravidlo. Miesto: 3-izbový panelákový byt na 8. poschodí Predmet výskumu: moje deti Trvanie experimentu: 21 rokov
Daniela Nemčoková
Jeden neobyčajný obyčajný deň
Je po Vianociach, sneh nikde a prázdniny ešte neskončili. Deti už omrzeli hračky aj televízor a pri počítači nemôžu sedieť celý deň. Čo s nimi? Pomohol by nejaký nápad...
