Martina Paulenová
Materstvo a alkohol
Tehotenstvo malo blahodárny vplyv na moje šoférske schopnosti. Niežeby som zo dňa na deň zázračne omúdrela a získala závideniahodnú schopnosť orientácie v priestore, ktorú by som následne využívala pri cúvaní.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi

Tehotenstvo malo blahodárny vplyv na moje šoférske schopnosti. Niežeby som zo dňa na deň zázračne omúdrela a získala závideniahodnú schopnosť orientácie v priestore, ktorú by som následne využívala pri cúvaní.

Ráno je jednoznačne mojou najobľúbenejšou časťou dňa. Vstať skôr než všetci ostatní, vychutnať si ticho, ktoré všade panuje.

Niektorí muži majú vraj z novorodencov strach. Áno, je to zvláštne, neboja sa takmer ničoho, medveďa ani skoku z lietadla a niečo také malé a bezbranné ako je čerstvo narodený človiečik v nich vyvoláva pocity neistoty a úzkosti.

Kedysi mávalo dieťa jednu obľúbenú bábiku. Vymyslelo jej pekné meno, oblieklo ju do čistých šatočiek, zaplietlo dva vrkoče a potom sa od nej nehlo ani na pol kroka.

Stojím v rade v novootvorenom bezobalovom obchodíku a čas si krátim nenápadným skúmaním mladej mamičky predomnou, ktorej pani predavačka práve do veľkého vrecka z hrubej hnedej vrecoviny nakladá ovsené vločky.

Podozrenie, že malá Emka nie je vo svojej koži, som začala mať v čase obeda, keď po tri a pol lyžičkách zeleninovo-mäsovej kaše zahlásila hotovo a začala si z krku strhávať podbradník.

O ľudských pocitoch toho netušila veľa. Stihla odpozorovať, že keď je mama spokojná, tvár sa jej rozžiari, kútiky úst podvihnú a so špičkou nosa sa spoja dvoma šikmými vráskami.

Nedávno sme boli na prvom očkovaní. Aj keď som skalopevne presvedčená o užitočnosti a potrebnosti očkovania, obavy som prirodzene mala.

Cestujeme z Nitry do Žiliny, práve na diaľnici míňame Beckov. Nenápadne nakúkam do autosedačky vedľa mňa. Dve veľké modré oči na mňa spýtavo hľadia. A dokelíčku. Prečo nespí?

Keď som bola malá, nikdy som nechápala, prečo moja mama robí z odchodu na dovolenku takú vedu. Už dva dni dopredu vystresovaná pobieha po byte, stále niečo robí a priebežne nám nadáva za rôzne nepodstatné maličkosti.

V súvislosti s malými deťmi sa častou používa slovo režim. „Treba si nájsť režim a všetko bude lepšie. Dieťa potrebuje istoty, čo v preklade znamená režim,“ hovoria jedni. „Ale kdeže, režim už dávno nie je v móde,“ protirečia druhí.

Americkí vedci vyskúmali, že po narodení potomka sa až 95-tim percentám ľudí záhadne zlepší sluch. Prejaví sa to zvýšenou, ba až prehnanou senzitivitou na zvuky, ktoré môžu narušiť krvopotone vybojovaný spánok ich drobčeka.

Trvalo takmer mesiac, kým som sa s Emkou prvýkrát odvážila opustiť územie nášho bytu. Bol začiatok zimy, vonku každým dňom prituhovalo a to malé stvorenie bolo také bezbranné, že čiapočku nosilo ešte aj doma.

Hoci som vyštudovala medicínu, pracovala na detskom oddelení a počas tehotenstva sa snažila o starostlivosti o dieťa čo najviac pozisťovať, aj tak sa po pôrode objavovali stále nové a nové otázky, na ktoré som nepoznala odpoveď.

Emuška je dobrý spáč viac-menej hneď od narodenia. Asi prvý týždeň sa budila tak, ako píšu múdre knižky - každé tri hodiny na papanie.

Ako čerstvá žienka v domácnosti, ktorá deväťdesiat percent svojho času komunikuje s trojmesačným dieťaťom štýlom „ťuťuli muťuli“, som vždy potešená, keď sa k nám nahlási nejaká návšteva.

Denne počas kočíkovania nachodím v priemere okolo pätnásťtisíc krokov. Dve hodiny ráno, dve poobede. Predpokladám, že je to asi dosť veľa, keďže moje športové hodinky mi zagratulujú vždy, keď krokomer nameria osemtisícku.

Kľúčovou zbraňou, ktorou sa naše telo bráni proti infekcii, sú látky bielkovinovej povahy tvorené bunkami imunitného systému- protilátky alebo imunoglobulíny.

Ako sa dokážeme brániť pred baktériami, vírusmi a inými votrelcami, ktorí nás každý deň ohrozujú? Máme vyvinutých niekoľko prefíkaných obranných mechanizmov, vďaka ktorým nekončíme na cintoríne po každej nádche či hnačke.

Neuveriteľné, že to bolo už pred rokom, keď sme vrámci svadobnej cesty navštívili New York. Azda najslávnejšie mesto sveta, ktoré z médií dôverne poznáte skôr než doň vkročíte, o ktorom ťažko napísať niečo, čo nevyznie ako klišé.