Marián Pavel
Pravda o väčšom psovi
Život na predmestí si vyžiadal daň – v rodine máme dve autá. Jedno veľké, veľmi veľké, ktoré uspokojuje moje ego a potreby rodiny. Druhé malé, mazlíčka, na ktorého manželka nedá dopustiť.
Bývalý redaktor denníka SME, teraz u konkurencie. A otec jedného úžasného dieťaťa. Zoznam autorových rubrík: VŠEOBECNE
Život na predmestí si vyžiadal daň – v rodine máme dve autá. Jedno veľké, veľmi veľké, ktoré uspokojuje moje ego a potreby rodiny. Druhé malé, mazlíčka, na ktorého manželka nedá dopustiť.
V rámci mojej práce dostávam do počítača rôzne čitateľské tipy. Za posledné tri mesiace začínam byť znechutený tým, čo odhaľujú čoraz kvalitnejšie videozáznamy z mobilných telefónov. Všetky videá sú umiestnené na verejných serveroch.
Je len otázkou času, kedy vás budú vysokotlakou hadicou omývať z cesty. Prečo sa však do toho snažíte zatiahnuť mňa?
Za posledný mesiac napadlo trom ľuďom v okolí Brna prebehnúť z jednej strany diaľnice D1 na druhú. Všetci traja dostali tento nápad v noci. A všetci traja sa stali na dlhé roky súčasťou diaľnice, pretože neverím, že hasiči dokázali z vozovky a zvodidiel omyť všetky časti ich tela.
Mám neskutočnú hrôzu z toho, keď mám zastaviť chodcom na prechode pre chodcov. Nerád by som sa totiž dožil toho, aby som sa musel zblízka pozrieť, ako hovädo vo vedľajšom pruhu v plnej rýchlosti naberie ženu, dôchodcu či dieťa, ktorých podľa predpisov púšťam na druhú stranu cesty.
Viesť bulvárny server je niekedy aj zábava. Na Bleskovkách si totiž môžem dovoliť zverejniť aj to, čo už čitateľ SME považoval za neprijateľné.
Premýšľate nad inštaláciou nového operačného systému Microsoft Vista? Nedajte sa zlákať pochvalnými recenziami kolegov, ktorí Vistu inštalovali na zapožičané výkonné počítače. Doma sa z nej zbláznite.
Neviem prečo, ale v poslednom čase mám šťastie na Pepíkov v tielku. Áno, sú to tí obmedzení občania Českej republike, ktorí robia doma i vo svete hanbu svojmu národu. Po svete chodia v prepotenom tielku, kvetovaných šortkách a v ponožkách so sandálmi a všetci sa z nich smejú. Doma zas ukazujú silu svojho intelektu za volantom.
Pamätám si ešte dnes moje školské časy, keď som kvôli sťahovaniu dvakrát nestačil zapadnúť medzi spolužiakov a užil som si pocity outsidera. Dnes mi ich pripomenul predavač mobilných telefónov z južného Walesu.
Včerajšia veterná smršť preverila hodnotu mojej karmy. Na miesto, kde veľmi často parkujem sa v čase môjho obvyklého pobytu zrútila mohutná vŕba. Bol som dlhšie v práci.
Tak sme dnes videli Shreka Tretieho. Mám prirodzený odpor k filmom na pokračovanie, no po tom, ako tvorcovia dokázali dať dvojke podobnú pečať humoru, akú mala jednotka som neodolal.
Moje štvorročné dieťa začalo prejavovať záujem o veci verejné. V škôlke rozprávali o prezidentovi, jeden čas si dokonca vyžadovala sledovanie televíznych správ, aby ho videla a o prezidentovi sme sa rozprávali aj vtedy, keď sme prechádzali okolo prezidentského paláca.
Denne prechádzam cez viacero kruhových objazdov a keď vidím, ako sa s vjazdom a výjazdom poniektorí spolušoféri trápia, pochybujem o tom, či vôbec fyzicky navštívili autoškolu.
Niekedy konfrontujem reklamu so stavom v obchode a moje otázky by mohli byť námetom na ďalšiu pieseň pre No Name.
Ako dnes rádiá dopomohli k dopravnému kolapsu? Aký podiel viny nesie polícia za dnešnú tragickú nehodu na starej Seneckej ceste? Komu sa konečne začnú zosobňovať zbytočne stratené hodiny v kolónach a spálené palivo? A kedy sa na toto konečne začnú pýtať novinári?
„Tati, máte ma s maminou radi?“ - No jasné, že máme. „A čo by ste robili, keby ste ma nemali?“ - Tak to teda vôbec netuším. Boli by sme asi veľmi smutní. „Áno, a volali by ste sa Smutňáci!“
Sú chvíle, keď by som bez zaváhania podpísal petíciu za trest smrti, či oddelenie končatín od tela. Ruky odseknúť spamerom, ktorí internet zahltili debilnými mailami s ponukou na cialis, vtákopumpy a ďalšie nepoužiteľné pomôcky. A, samozrejme, na čokoľvek iné.
Minulý týždeň sme si konečne zažili svojich päť minút slávy v novej štvrti, kde bývame. Vlastne, tých päť minút sme prežívali takmer dve hodiny.
Ak by ste radi videli Rím, mám pre vás niekoľko telegrafických a hlavne čerstvých postrehov.
Toto je typický prototyp: obézny tridsiatnik v spotenej bielej košeli, ktorý šoféruje firemný Passat. Na vlastný Passat ešte nezarobil, tak sa cíti dôležitý vo firemnom.