Pavel Pospíšil
Politika SCHUMAN – otec európy
S polutovaním musím sebakriticky povedat, že až vo svojom „zrelom“ veku som si dal povedat, aby som sa obzrel do našej minulosti a volaco si precítal.
Som dôchodca a zaujímajú ma právne aspekty nášho politického života. Nekandidujem v žiadnych voľbách. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
S polutovaním musím sebakriticky povedat, že až vo svojom „zrelom“ veku som si dal povedat, aby som sa obzrel do našej minulosti a volaco si precítal.
Myslím si, že tento výrok pána prezidenta je pre našu dobu a aj vnútorný život Slovenska tak dôležitý a naliehavý, že mi ostáva len sa poďakovať za túto výzvu, ísť ďalej a pýtať sa..
Pretože som starý pamätám si. Informátor o bazéne má pravdu. „Bazén nad tunelom“ v Bratislave bol samé nešťastie od začiatku. Koľko len financií sa minulo, aby sa splnil sen niekoľkých ľudí včítane politikov (aj súdruha Bacílka).
Myslím si, že otázka náhrady za pozemky, na ktorých sú vybudované záhradkárske osady skončí v nedohľadne, ako nikdy nekončiaci príbeh.
Po posledných „rozhodnutiach“ pána Harabina, nadobúdam presvedčenie, že nestačí ani odstrániť Harabina.
Už som si myslel, že v svojej starobe som stratil súdnosť a dokonca neviem ani čítať, keď som sa na tomto mieste rozčuľoval (bol som smutný) nad našimi zákonodarcami a uskutočňovaním ich produktov.
A zase je niekto nespokojný s niečím. Tento raz je to aj profesor Pišút so systémom financovania vedy a výskumu u nás.
Ľúto mi je. Zasa niekto nechápe toľko ľudí, ktorí nechcú stratiť svoje potešenie, aj zdroj zdravia, pohybu a aj výchovy svojich detí v postoji ku prírode ku prostrediu v ktorom žijeme.
Vyzerá to na ďalšiu „kauzu“. Na smerovanie ukazujú súvislosti, ale zatiaľ ich nepriznávame (ako obyčajne). Ideme svojim „smerom“ (ale kam? A čo, keď ideme do čiernej diery – ako ich predchodcovia?).
V Sme (30.04.2015, č. 99, ) sa pán Michal Havran vyslovuje za to, aby sme sa v našich dejinách neschovávali za vplyv cudzích mocností pri interpretácii našich dejín. Pre starších ľudí ako som ja (80), to zneje trochu „neskutočne“.
Už ozaj sme mimo nášho právneho štátu. Váhostav nám ukázal, že ozaj naša ekonomika su pohybuje mimo existujúceho právneho systému a robia sa veci, ktoré by sa v právnom štáte nemali robiť. Ozaj je to u nás tak, že sa mlieko a voda sype a právo sa leje podľa želaní, raz vládnych úradníkov, potom ekonomických oligarchov, potom poslancov národnej rady, ale aj sudcov, policajtov, ale aj vlády, a „občan je za dverami“. Zdá sa, že ten Lasica so Satinským mali pravde nielen v smere na totalitné zriadenie, ale toto krásne heslo platí v plnej miere aj tu a teraz.
Tak sme sa dočkali. Pánu premiérovi nestačí to, že má výkonnú moc, „delegoval“ sa aj za prokurátora a hneď aj sudcu a rozhodol: Ani sa neunúval obviniť pred súdom podpredsedu NR SR z nezákonného konania, ani nepožiadal prokuratúru vyšetriť toto obvinenie a rozhodnúť o obvinení s následným podaním obvinenia pred súd. Načo sa zdržiavať a unúvať orgány, ktoré sú na to zriadené v demokratickom a ústavnom štáte. Čo sa to ešte dočkáme?
V súvislosti s referendom ešte pred výročím sviečkovej manifestácie sa objavili zrejme už predvolebné bilbordy s heslami ako: Nech žije cirkev (ale za svoje). Kdekto považoval za vhodné a až za potrebné prezentovať svoj postoj ku cirkevným spoločenstvám a kopnúť si do niečoho, čo mu môže vyniesť (politické) body s prichádzajúcim časom volieb. Možno by bolo dobré, aby si majitelia týchto hesiel uvedomili a ozrejmili, ako došlo ku súčasnému stavu v ekonomickej situácii cirkvi nie len katolíckej.
Minulý týždeň sme oslávili ďalšie výročie „sviečkovej manifestácie“ na Hviezdoslavovom námestí. Bolo nás tam niekoľko málo stoviek, (zdá sa mi, že viac ľudí bolo v katedrále na spomienkovej pobožnosti).
Súčasné praktické pokusy vracať naše myslenie, ale aj našu ekonomiku a myslenie do ideologického oficiálneho prúdu Komunistickej strany ma podnietilo okrem predošlých blogov prispieť aj do diskusie o ideológii ako takej. Aj keď pri rôznych výročiach sú pokusy historikov povedať a posúdiť aj ideológiu komunizmu objektívne a na základe skutočností ktoré sme prežili, myslím, že viacerí občania sa obávajú prieniku starej ideológie do povedomia širokých más obyvateľov Slovenska. A podobné príspevky sú aj na týchto blogoch.
Možno by to nestálo ani za zamyslenie, ak by to nebolo také vážne. Tento resentiment za starým , „dobrým“ socializmom sa nekriticky šíri ako mor, bez toho, aby sa autori zamysleli, čo vlastne tá „istota“ vlastne znamenala a najmä, čo znamenala pre tisíce a desaťtisíce našich spoluobčanov, zničených rodín, utrpenie našich spoluobčanov a často aj potupné ukončenie života po vykonštruovaných procesoch.
Po pánu prezidentovi (I. G.) a starom .. ujovi, pánu generálnom prokurátorovi, ktorý sa aj trtošil, prišiel slobodný pán S...k
Zdá sa to byť smiešna otázka, ale smiešna v dôsledkoch ozaj nie je. Slovensko je demokratickým právnym štátom, ktorý má svoje zákony, kreované Zákonodarným zborom (NR SR) má svoje nezávislé súdy a prokuratúrou, ktoré sú viazané iba Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. A má aj demokraticky zvolenú vládu, ktorá vládne podľa zákonov vytvorených NR SR a v súlade s ústavou SR.
Pán minister vnútra vyjadril potešenie, že v minulom roku bol počet trestných činov oproti minulosti nižší. Aj mňa to potešilo, ale zároveň som si pripomenul moje skúsenosti s podivuhodnou činnosťou štátnych orgánov, ktoré určite pripomínajú mimozákonnú činnosť, ale stala sa zvláštna vec.