Peter Pecuš
Piatková popracovná siesta – sms priateľom
Je piatok popoludnie. Skončila mi pracovná doba, blíži sa predĺžený víkend. Mám dohodnutý program, no ostáva mi chvíľa voľného času. Ako ju pozitívne využiť?
Bývam v prihraničnej dedine na začiatku Bielych Karpát. Najradšej voľný čas trávim na bicykli, na turistických prechádzkach s mojou priateľkou a kamarátmi. Veľmi rád navštevujem slovenské mestá a dediny a spoznávam krásy Slovenska. Zoznam autorových rubrík: Správa vecí verejných, Spoločnosť a iné, Kultúra v regióne, Regionálne športové dianie, Príbehy zo života, Krátke článočky, Súkromné článočky, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Peter Pecuš
Tajomstvo kríža – dramatizácia biblického príbehu v Pruskom
Každý rok mládež v Pruskom na Kvetnú nedeľu, teda týždeň pred Veľkou nocou pripraví krížovú cestu alebo pašiové hry, ktoré predstavujú krátky priebeh z posledných dní Ježiša Krista.
Peter Pecuš
Veľkonočný príbeh – rýchly nákup v Tescu
Je sobota ráno. Veľkonočná, alebo Biela sobota. Ľudia sa tmolia po obchodoch, robia posledné nákupy ku sviatkom. V obci sa vypredal chlieb a pečivo. Tí, ktorí si rezervovali chlieb, tí ho už majú, teplý a dobrý chlieb. Tí ostatní, musia hľadať alternatívne riešenie, miestny výrobca podcenil situáciu. Aj my robíme rýchle rozhodnutie – najbližší obchodný dom TESCO.
Peter Pecuš
Ideš sa ženiť, alebo čo?
Tak túto otázku som počul za posledné dni viackrát. Niekedy vážne, druhýkrát ironicky, inokedy s úsmevom na perách. Od rozličných ľudí, pri rozličných situáciách.
Peter Pecuš
Káva s Wojtylom
Hlavným protagonistom tohto príbehu je žena. Staršia žena vo vyššom veku. Vo štvrtok by sa dožila 75 rokov. Mariška.
Peter Pecuš
Dva (ne)obyčajné príbehy obyčajných ľudí.
Dva príbehy. Dva obyčajné životné príbehy (ne) obyčajných ľudí. Ľudí, ktorí opustili tento svet, svojich drahých. Každý za iných okolností.
Peter Pecuš
Včerajšia večerná sms – pokračovanie
V sobotu večer si peši kráčam domov od priateľky. Chcel som sa prejsť, veď počasie bolo krásne, relatívne teplo. Začujem pípnutie mobilu. Asi píše priateľka, chce vedieť, kde som, bojí sa o mňa. Pozerám na mobil, ale nie je to ona...
Peter Pecuš
Naša tetka KATA - človek s veľkým Č
Jeden z krásno – tažkých životných príbehov. Život sa s ňou nebabral. Za svoj život prežila toho viac, ako niektorí za dva. Nesťažuje sa, je spokojná, len nech jej zdravie slúži, to si želá najviac.
Peter Pecuš
Úsmevné a poučné príbehy písané životom
Život prináša naozaj rôzne situácie a píše rozličné životné príbehy. V poslednom čase sa mi podarilo tiež „zažiť“ pár pekných chvíľ.
Peter Pecuš
Milý vodič zo SAD Púchov
Toto je druhá časť príbehu. V prvej som opisoval to, aké majú praktiky niektorí vodiči zo SAD Púchov. Ako som napísal v článku, poslal som email hlavnému dispečerovi na SAD Trenčín. Čakal som, že mi odpíše, ale...
Peter Pecuš
Dnešný listový darček
Je 27. január 2006, čas 09.27 hod. Šéf otvára doručené poštové zásielky. Zrazu cez pootvorené dvere kričí na mňa: „Peter, poď sem!“ Prichádzam k nemu do kancelárie, podáva mi otvorenú list. „To je pre Teba“. Pozriem príjemcu: Meno firmy, potom moje meno. Nuž, ak je to takto, poštu otvára šéf. Smeje sa. Takže to bude dobré. Otváram list aj ja.
Peter Pecuš
Podivné praktiky vodičov SAD Púchov.
Nie je tomu dávno, čo sa uskutočnila transformácia viacerých podnikov Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) zo štátnych podnikov na súkromné akciové spoločnosti. Noví akcionári po preskúmaní situácie sa rozhodli pre radikálne zmeny. Tak tomu bolo aj na SAD Trenčín. Zrušila sa SAD Ilava, z ktorej boli prepustení skoro všetci zamestnanci, zopár ich prešlo na SAD Trenčín. V Ilave zostalo zopár administratívnych pracovníkov a vozovňa autobusov. Podobne tomu bolo asi aj v Púchove.
Peter Pecuš
Včerajšia večerná sms
Je nedeľa večer. Zrazu začne vibrovať mobil. Prichádza sms správa. Zobrazuje sa odosielateľ. Kamarátka Majka. Ktovie, čo píše. Len tak, ako zvyčajne, či to bude niečo iné. Príliš veľa otázok naraz, preto beriem mobil do svojich rúk a čítam správu:
Peter Pecuš
Trojnohá stolička
Jedno krásne zimné ráno si čítam emailovú poštu. Tak, ako to robím každé ráno. Zrazu som narazil na jeden email. Nepoznal som odosielateľa. Ale zo zaujímavosti som ho otvoril Po chvíli som však zistil, kto mi píše. Bola to moja kamarátka, tentokrát napísala z iného emailového konta. Diskutovali sme spolu o vzťahoch, medziľudských i tých partnerských.
Peter Pecuš
Pre dobrotu na žobrotu – šťastný koniec
Každý pondelok chodíme hrať futbal. Chodí s nami aj Peter, mladý muž z príbehu o vodičovi autobusu. Tento pondelok však neprišiel. Je v práci. Kde? Opäť pracuje na SAD Trenčín ako vodič autobusu. Zhodou okolností na tej istej linke ako predtým.
reklama
Peter Pecuš
Bruno zo Superstar včera večer žartoval
Včera večer som pozeral reláciu Slovensko hľadá Superstar II – Magazín. Ležal som v obývačke a s bratom sme relaxovali pri telke. Až dovtedy, keď začal „hviezdiť“ Braňo „Bruno“ Ciberej. Zaujal ma jeho úžasný výrok: „Musíme finalistov sledovať, aby nám v televízii nezablúdili a nenavštívili trebárs redakciu duchovného života“
Peter Pecuš
Nová identita – nový človek?
Dňa 06.12.2005 mi skončila platnosť občianskeho preukazu po desiatich rokoch. Chvalabohu, lebo na tú fotku, kde som mal ešte len 15, sa už naozaj nedalo pozerať. Kartička zažila so mnou veľa pekných i tých menej šťastných chvíľ, sprevádzala ma počas strednej školy, cez obdobie nezamestnanosti, vojenskej služby, práce v zahraničí a nakoniec aj v samotnom zamestnaní. Na číslo OP –éčky som si už akosi zvykol, viem ho spamäti. Teraz ho mám vymeniť a dajú mi zase nové číslo? Nevadí, teším sa. Prečo?
Peter Pecuš
Včera večer
Včera večer som sa vracal domov, bol som odprevadiť priateľku na autobus. Sľúbil som mame masáž chrbta a tak som chcel splniť svoj sľub. Prišiel som do kuchyne, hľadám mamu a jej nikde. Pozerám do obývačky, spálne, no nikde jej niet. Zakričím: „mama, kde si?“ , no nepočujem nič. A tak som ešte vkročil do bratovej pracovne a...
Peter Pecuš
Hurá, vysvedčenia z SPU mám už doma!
V stredu ma prekvapila poštárka. Priniesla mi doporučený list. Neuhádnete odkiaľ. Zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Opatrne, so zatajeným dychom som zobral nôž na otváranie listov a otvoril túto zásielku...
Peter Pecuš
Nekonečný príbeh – kam sa podeli moje vysvedčenia na SPU v Nitre?
Tento rok som sa rozhodol, že si podám prihlášku na prijímacie pohovory na vysokú školu. Po zvažovaní som sa rozhodol pre fakultu stredoeurópskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, odbor európske rozvojové programy. Týmto krokom sa začala dlhá „story“, ktorá trvá doteraz.
