Súkromné | blog.sme.sk

Peter Oslanec

Dobrý film je zdrojom poučenia.

Život každého z nás sa skladá zo základného scenára , ktorý nemôžeme sami zmeniť. Začína narodením, pokračuje detstvom,dospievaním, dospelosťou a končí smrťou . Kulisy životného príbehu, každého z nás, sú jedinečné a dotvára si ich veľkou mierou každý sám. Je na schopnostiach jedinca , čím si svoj životný príbeh spestruje . Nie každý môže obohatiť svoj reálny život , tým o čom sníva. Existujú však spôsoby ako prežiť aj to , na prežitie čoho reálne prostriedky nemáme. Každý z nás môže fiktívne prežiť nielen to čo je pekné a pozitívne ,ale aj to, čoho by sa rád nikdy nedožil.

18. feb 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 066x
1

Peter Oslanec

Niečo o praktikách zahraničných investorov

Nedávno sa mi jeden z mojich bývalých kolegov posťažoval na zvyky , ktoré sa udomácňujú v spoločnostiach vlastnených zahraničnými investormi. Spomínal si na časy keď sme ako pracovníci jednej spoločnosti pracovali väčšinou do 15,00 hod , a ak niekto zostal v práci bezdôvodne dlhšie , v očiach zostatku závodu to bol čudák nevenujúci sa rodine , ktorému málokto rozumel . Dnes si myslí, že títo ľudia boli „vizionári“ . Tvrdil mi , že už vtedy si pravdepodobne zvykali na dnešné časy.

20. jan 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 090x
24

Peter Oslanec

Keď je aj tá najlepšia strava jedom .

Už niekoľko rokov som každé Vianoce sníval , ale aj otvorene rozprával o nekonečne dobrých koláčoch našej mamky. Pamätal som si presne ich vôňu , ale aj chuť , aj keď som ich už niekoľko rokov nejedol. Tento rok je iný. Dnes už nemusím snívať , tieto Vianoce som tú chuť zacítil priamo v mojich ústach napriek tomu , že sú to nie koláče mojej mamky. Moja vďaka patrí nielen manželke, ktorá mi koláče napiekla , ale aj tím, ktorí zistili prečo som o mamkiných koláčoch mohol v posledných rokoch len snívať ...............

25. dec 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 183x
5

Peter Oslanec

Podvody s pozemkami ako systém .Nepáchajú ich aj na Vašom majetku ?

Vždy keď som ako malý chlapec išiel okolo pozemku , ktorý vlastnila moja mamka , predstavoval som si na ňom postavený krásny dom pre seba , alebo pre niektorého z mojich súrodencov ,alebo našich potomkov . Nedalo sa . Bolo to v družstve a obec neplánovala stavať na uvedených pozemkoch domy. Stavalo sa v meste. Prešlo niekoľko desiatok rokov . Počul som doma , že sa mamka prihlásila ako vlastníčka pozemku a bol som rád , že pozemok je po dlhých rokoch znovu jej a vysporiadaný aj na katastri . Potešil som sa keď som počul ako sa na susediacich pozemkoch začal stavať prvý dom . Mierny svah , obrátený na juh , osvietený celý deň slnkom a na ňom krásne novostavby ................

8. dec 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 391x
13

Peter Oslanec

Malý test morálky slovenského národa.

Včera som videl v televízii priznanie jedného z rozhodcov nižších tried ako sa priznával k braniu „ úplatkov „ za futbalové zápasy. ...................

23. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 238x
8

Peter Oslanec

Staré pravdy

Mnohí sa dnes snažia zveľadiť majetok svoj , alebo majetok toho kto ich touto úlohou poveril. Prečítajte si , čo o úlohe tých , ktorí zveľaďujú svoj majetok , už v roku 1561 napísal Georgius Agricola , ktorí je „ otcom“ baníctva a hutníctva .......

18. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 227x
1

Peter Oslanec

Pomoc, potrebujeme reálnych záujemcov o prácu!!!!!!!!!!!!

Takýto výkrik sa dnes ozýva po celom Slovensku !!!!! Zdá sa , že nezamestnanosť na Slovensku vyjadrená dvojciferným číslom ešte nezaručuje ,že voľná ,ale hlavne vhodná pracovná sila existuje..........................

11. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 948x
95

Peter Oslanec

Príroda

Len párik fotografií ako pozvánka do zajtrajšej prírody

1. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 400x
3

Peter Oslanec

Fajčiarska odysea

Ako dieťa som býval v malej osade , ktorá pozostávala z niekoľkých domov pri píle na spracovanie dreva. Naše hry boli spojené zo zákutiami tejto píly , tak ako aj práca a voľný čas našich rodičov. Spoločné akcie zamestnancov píly , napr. návšteva divadla v hlavnom meste , dosť často zredukovali na pár hodín dohľad „dospelákov“ nad svojimi ratolesťami. Bolo nás spolu šestnásť ( chlapci aj dievčatá ) vo veku 8-12 rokov , keď naši boli znovu v divadle a my sme neboli pod zvyčajným dohľadom našich rodičov . V tom čase bolo našou najväčšou zábavou hrať sa na skrývačku v areáli píly. Keď jeden z najstarších zodvihol prvý špak nájdený pred kantínou píly a zapálil si prvú „cigaretu“ , nemohli sme sa my mladší vynadívať čo dokáže .

21. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 075x
4

Peter Oslanec

„ Víkendoví ľudia“

Počas mojich častých pracovných pobytov v jednej zo severských krajín som vždy s prekvapením sledoval ako moji kolegovia , ktorých som navštívil pracujú vo svojich úradoch takmer každý deň do večerných hodín . Kompenzovali si to čiastočne neskorším začiatkom pracovnej doby . Väčšinou však začínali pred ôsmou a tak ich denná pracovná doba bola z môjho pohľadu nie menej ako 10 hodín denne. Oni mi však tvrdili , že určite nepracujú viac ako 42,5 hodín týždenne a ak aj pracujú , tak majú prísne evidované nadčasy , ktoré pridajú k dovolenkovým dňom a míňajú na ich na „niekoľkotýždňové“ letné dovolenky . Môj pohľad na ich počet odpracovaných hodín v týždni sa zmenil až vtedy keď som zostal na pracovnej ceste u nich aj cez víkend .

6. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 645x
2

Peter Oslanec

Môže nás Európa pochopiť?

Pred niekoľkými rokmi som mal možnosť navštíviť v Belgicku jednu zo spoločností , ktorú vlastní náš majiteľ tesne pri hraniciach s Nemeckom .Po krátkom predstavení histórie spoločnosti nás zobral riaditeľ do výrobných priestorov a pomaly nás začal po celej firme predstavovať ako vzácnych hostí zo Slovenska . Čo na tom bolo zvláštne ?

31. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 413x
6

Peter Oslanec

Poučenia zo sveta I.

Návšteva severskej krajiny bola pre mňa vždy a je stále zdrojom nových zážitkov a ponaučení . Mestečko , alebo dedinka ležiaca v úzkom fjorde . V záhradách domov na stožiaroch visiace národné zástavy. Niektoré na pol žrde, niektoré vztýčené na najvyššom bode stožiaru. Poviete si nacionalizmus. Pre ľudí tejto krajiny obyčajná nevyhnutnosť a zvyk ako dať najavo susedom, hlavne tým z druhej strany fjordu , že som doma a že sa bez problémov môžu prísť so susedmi porozprávať .

20. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 105x
6

Peter Oslanec

Na východ od železnej opony III.

Moskva nás prekvapila svojou nekonečnosťou , ktorú sme zažili na vlastnej koži. Chtiac spoznať Moskvu bližšie sme si dovolili vystúpiť jednu stanicu metra pre tou našou . Čakala nás s trojhodinová cesta pešo pomedzi ošarpané a zanedbané domy. Socializmus nás týmto naozaj neočaril. Keď sme už o ňom jednoznačne pochybovali ako o zriadení budúcnosti predstavila nám Moskva niečo čo nás vracalo naspäť. Ospevované 3 D kino v Bratislave , ktoré navštevovali autobusy žiakov z celého Slovenska v minulom roku , sme my navštívili v Moskve už v roku 1979. Film o Aladinovej lampe v 3 D prevedení nás očaril a znou sme sa cítili súčasťou špičky sveta. To predsa v kapitalizme nemohli mať.

18. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 507x
9

Peter Oslanec

Na východ od železnej opony II.

Náš príchod vlakom do Moskvy bol v podsate bezproblémový. Naše ubytovanie v internáte s názvom Oržonikidze začínalo našim stretnutím so skupinami študentov z rôznych krajín a hlavne s plošticami.

12. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 132x
0

Peter Oslanec

Na východ od železnej opony I.

Dávno predtým , ako som mal možnosť prvýkrát prekročiť železnú oponu ,mal som možnosť stráviť niekoľko týždňov v centre bývalého Sovietskeho zväzu , v Moskve a ako turista aj iv iných mestaách tejto obrovskej krajiny . Napriek mnohým absurditám , ktoré sme videli počas tohto pobytu na vlastné oči , nám na prekvapenie naša viera v budúcnosť socializmu vo svete zostala. U mnohých z nás však poriadne narušená . Ešte šťastie , že sa nám nedalo hneď po návrate zo ZSSR bez problémov vycestovať na západ , pretože socializmus by konfrontáciu oboch systémov v krátkom časovom slede za sebou v našom vedomí určite neprežil .

10. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 528x
4

Peter Oslanec

Neznalosť cudzieho jazyka nás neospravedlňuje

Moje skúsenosti s cestovaním do veľkého sveta za železnou oponou sa v roku 1990 rozšírili o ďaľšiu skúsenosť , ktorá zanechala v mojom vedomí hlbokú ryhu – jazykovú . Napriek tomu, že už počas mojej prvej cesty na západ sme videli potrebu naučiť sa iný ako ruský jazyk, ktorým sme chceli dobiť svet , nevenovali sme tomu dostatočnú pozornosť . Naši zákazníci boli prinajhoršom v Čechách a o dodávkach na západ ( aspoň nie priamo) sa nám ani nesnívalo. A vlastne ani veľmi nebolo čo........

21. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 652x
12

Peter Oslanec

Prvý krát za železnou oponou rok1989 III.

Odprevádzali nás s pozdravom Gluckluche Reise . Enschuldigung ...... Tesne za hranicami nás už čakal závod , ktorí sme išli navštíviť . Prekvapilo nás len to , že závod na výrobu hliníka je takmer v centre mestečka . Čakalo nás však ešte veľa prekvapení.......

18. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 261x
4

Peter Oslanec

Prvý krát za železnou oponou rok 1989 II.

Nikde sme nevideli rady a to potvrdzovalo ,že ani oni na to nemajú. Nechápali sme však ani to ako organizujú to veľké množstvo pre nás mnohokrát neznámych značiek áut okolo nás . Keď sa nám zdalo ,že sa niekoľokrát vystriedali tie isté tak sme to pochopili .......

18. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 172x
2

Peter Oslanec

Prvý krát za železnou oponou - rok 1989 I.

Rok 1989 . Bol to všedný pracovný deň väčšiny pracovníkov veľkej hlinikárenskej spoločnosti Pre najaktívnejších členov ZO VTS ( vedecko technická spoločnosť )to však bol deň kedy sa väčšina z tých čo sedela v modernej KAROSE ( mala iné sedadlá ako tie autobusy , ktorými sme sa dopravovali do práce) mala prvýkrát pozrieť za železnú oponu . Ja som bol medzi nimi napriek tomu ,že som mal problémy zohnať víza ( a to hlavne preto lebo môj otec bol v roku 1970 vylúčený zo strany) , ktoré však už v deň prekročenia hraníc neboli potrebné. V peňaženkách spústa šilingov a mariek , ktoré sme si okrem normálneho devízového prídelu väčšinou nakúpili od vekslákov...............

17. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 423x
6

Peter Oslanec

Môj prvý pokus z blogom

Nedávno ma oslovil ma môj priateľ a spýtal sa ma či som prispievateľom na blog.sk . Moja odpoveď bola negatívna . Dokonca som o niečom takom ako je blog nič nevedel. Po mojej snahe niečo o tom vedieť som zistil ,že je to môj syn kto sa prezentuje pod " mojim " menom. Je pravdou ,že naše mená sú rovnaké a preto sa to mohlo stať. V jeho blogoch som však našiel niečo čo som u neho nepoznal,niečo čo som od neho nikdy nepočul . Alebo som ho nevnímal a jeho názory vždy prepočul ? Rozhodol som sa preto pripojiť sa k ľuďom, ktorí otvárajú svoje vnútro nielen svojim najbližším ,ale aj verejnosti s očakávaním , že sa mi podarí prostredníctvom takejto komunikácie poznať viac nielen Vás ( dúfam ,že ešte hlbšie aj môjho syna) , ale aj sám seba. Všetko sa mi zdalo jednoduché .......

3. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 911x
2