Stavebná fakulta STU - Katedra betónových konštrukcií a mostovKNIHA:Mosty na území Slovenska Zoznam autorových rubrík: Veda a filozofia, Mosty, Statika, Všeličo
Po dlhšom čase sa v mojej zbierke obrázkov z internetu opäť nazbierala séria netradičných mostov zo Sveta. V blogu prinášam unikáty, pri ktorých často dizajn tvrdo potlačil zdravý rozum, alebo naopak, logický tvar mosta bol naplno využitý a zaujímavo doplnený. Niektoré mosty sú zase veľmi jednoduché a plne slúžia účelu na ktorý boli postavené po zohľadnení všetkých nárokov na ich konštrukciu.
Myslíte si že sa dá vajce zachrániť betónom? Prečo nie. Každá stavba predsa môže slúžiť aj ako kryt, tak prečo by nemohla existovať stavba slúžiaca na ochranu vajíčka? :-) Samozrejme nejedná sa o žiadnu reálnu konštrukciu .... je to len "hra", resp. súťaž pre študentov Stavebnej fakulty, kde si môžu odskúšať svoje znalosti z oblasti statiky, dynamiky a realizácie betónových konštrukcií. Princíp tejto súťaže bol prezentovaný na Noci výskumníkov 2013 a prvý ročník súťaže odštartujeme v roku 2014. V blogu prinášam fotoreportáž z prípravy a priebehu piatkovej akcie "Zachráň vajce betónom".
Niekedy aj obyčajná, málo známa obec dokáže prekvapiť technickým unikátom, ktorý dlhé roky unikal našej pozornosti. Počas písania knihy o mostoch, pri hľadaní informácií o celkom inej konštrukcii, som často úplnou náhodou natrafil aj na zopár výnimočných historických stavieb, na ktoré sa už medzičasom zabudlo. Jeden z takýchto najväčších "objavov" bol aj železobetónový most postavený v rokoch 1907 - 1908 pri obci Kamenica nad Hronom (neďaleko mesta Štúrovo). V čase výstavby patril tento most medzi najväčšie železobetónové oblúkové mosty svojej doby.
Vydanie tejto knihy zatienila tragická udalosť v Kurimanoch, no ako odľahčenie toľko diskutovanej témy, prinášam v tomto blogu sumarizáciu dvojročného úsilia, ktoré viedlo ku knihe o mostoch určenej pre laickú verejnosť.
Keďže sa na internete objavilo množstvo špekulácií o kolapse mosta pri Kurimanoch, chcel by som cez tento blog niektoré informácie objasniť z odborného hľadiska. V prvom rade si treba ujasniť, čo sa vlastne zrútilo. Médiá v snahe priniesť senzáciu, ktorou sa tentoraz, žiaľ, stala práve táto tragédia, zvolili veľmi pútavý nadpis o zrútenom betónovom moste. Už podľa prvých fotiek však bolo jasné, že nedošlo k zrúteniu mosta, ale k zrúteniu podpernej konštrukcie a debnenia, do ktorého sa ukladal čerstvý betón, a tak hovoriť o zrútenom moste je nesprávne.
Keďže sa pomaly blíži termín otvorenia cyklistickej lávky spájajúcej Bratislavskú časť Devínska nová Ves s rakúskym Schlosshofom prinášam v blogu zosumarizované základné informácie o histórii a výstavbe tohto mosta. Lávka pre peších a cyklistov je netradičná nielen z konštrukčného, ale aj z historického hľadiska, keďže bola vybudovaná v mieste historického mosta, ktorý bol postavený už v roku 1771 na príkaz Márie Terézie. Tento most ponad rieku Moravu potom počas svojej existencie ovplyvnil viacero významných historických udalostí.
V predošlom blogu som písal o kamennom moste pri Kráse nad Kysucou, ktorý je zrejme najdlhším celo-kamenným mostom na Slovensku. Ešte viac ma však prekvapil most stojaci priamo v meste, ktorý je výnimočný zrejme nielen v Slovenskom meradle.
Obyvatelia mestečka Krásno nad Kysucou možno ani len netušia aký unikátny most stojí len cca 4 km od centra ich mesta a nebyť náhody, nevedel by som o ňom ani ja. Čo ma však prekvapilo ešte viac, tento most nefiguruje v žiadnej knihe zaoberajúcou sa mostným staviteľstvom na území SR, nie je propagovaný ani ako turistická atrakcia a nie je ani v evidencii Pamiatkového úradu SR. Veď áno .. kamenných mostov je na Slovensku viacero ... ale nie dĺžky 50 metrov.....
Mosty na eurobankovkách predstavú symbol spájania a spolupráce, pričom na jednotlivých nominálnych hodnotách bankoviek sú vyobrazené mosty z rôznych období. Tak ako stúpa nominálna hodnota bankovky aj most, ktorý je na nej vyobrazený predstavuje čoraz vyšší stupeň vývoja inžinierskeho staviteľstva. Každá bankovka zastupuje určité architektonické obdobie od antiky (5€), cez románsku architektúru (10€), Gotiku (20€), Renesanciu (50€), Baroko (100€), Secesiu (200 €) až po modernú architektúru (500€). Z tohto architektonického obdobia je následne vybraný aj most reprezentujúci inžinierske staviteľstvo danej doby. Podľa kritérií, ktoré sa stanovili pri výbere návrhu však žiadna konštrukcia nemohla byť reálnou a tak aj autor dizajnu eurobankoviek Rakúšan Robert Kalina musel vytvoriť fiktívne mosty, ktoré nenájdete v žiadnej krajine.
Ako som už spomenul v predošlom blogu história betónu prešla viacerými obdobiami rozvoja a následného úpadku. Počas rozmachu Rímskej ríše, keď už sa zdalo, že betón natrvalo zakotví v stavebníctve ako veľmi dostupný materiál vhodný takmer na akúkoľvek výstavbu, došlo k opätovnému nečakanému zániku tejto technológie. Stalo sa tak aj napriek tomu, že postup výroby betónu bol už zachytený aj v knihe M. Vitruvia: De architectura (napísaná okolo roku 20 pred. n.l.).
Betón je dnes najpoužívanejším stavebným materiálom sveta pokrývajúci široké spektrum využitia. Existujú betóny rôznych pevností s rôznymi vlastnosťami, doslova podľa požiadaviek inžinierov a investorov. Kým sa však betón stal neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života prešiel dlhou a búrlivou históriou, ktorá sa vyznačuje značnou nespojitosťou. Betón sa viackrát vytratil, znovuobjavil a upadol do zabudnutia, až kým nenastal jeho nevídaný rozmach po jeho znovuobjavení a zdokonalení počas priemyselnej revolúcie.
Mnohé mosty, ktoré sa postavili na území Československa v období pred druhou svetovou vojnou patrili k jedným z najpôsobivejších stavieb svojej doby. Československé mostné staviteľstvo malo v tomto období veľmi dobrú povesť a mnohí odborníci z oblasti inžinierskych stavieb patrili vo svojej dobe k svetovej špičke. Veľká časť veľkolepých diel, ktoré vytvorili však akoby šmahom ruky zmizla počas pár posledných mesiacov druhej svetovej vojny.
Aj keď betón je najpoužívanejším materiálom na svete a bez problémov si ho môžete za pár minút namiešať aj doma na záhrade, doteraz nieje presne známe ako prebiehajú chemické procesy pri jeho tuhnutí.
Nech už to znie akokoľvek neuveriteľne, betónové lode majú už vyše 160 ročnú históriu a aj keď sa dnes vyrábajú len zriedka, ešte stále neskončili na smetisku dejín a možno ich čas ešte len príde.
Po dokončení úseku D1 pri Považskej Bystrici som si nemyslel, že ešte niekedy na Slovensku budem mať možnosť vidieť všetky najpoužívanejšie technológie výstavby betónových mostov na jednom mieste. Obchvat Nitry na rýchlostnej ceste R1 však môžeme kľudne nazvať aj výstavou želozobetónových mostárskych technológií, ktorá rozsahom dokonca prekonáva aj Považskú Bystricu. V blogu prinášam informácie o najzaujímavejších stavbách tohto úseku.
Galilea väčšina ľudí pozná ako astronóma, ktorý sa preslávil skonštruovaním ďalekohľadu a výrokom "a predsa sa točí (Eppur si muove!)". Málokto však vie že je považovaný za jedného zo zakladateľov odboru pružnosti a pevnosti materiálov.
Čo si myslíte, koľko mostov je na území SR? Na túto otázku ste mohli počas uplynulých troch mesiacov odpovedať prostredníctvom miniankety na mojom blogu. Musím sa priznať, že keď som túto anketu zverejnil, presný počet všetkých mostov som ešte nevedel a ako sa neskôr ukázalo je ich viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ako dopadla táto anketa a aká je skutočnosť sa dozviete na nasledujúcich stranách.
Pontifex Maximus - vrcholný titul mostára v čase Rímskej ríše, ale aj jeden z titulov pápeža ešte aj v súčasnosti. Mosty postupne prerástli z materiálnej podoby aj do sféry náboženského abstraktného myslenia. Kým bežne mosty spájali konkrétne miesta pomocou dômyselnej konštrukcie, v mýtoch a náboženstvách pomáhali obrazne vykresliť prepojenie dvoch rôznych svetov ako napr. pozemského a posmrtného, každodenného a nadprirodzeného. Mosty nájdeme v mýtoch, legendách a náboženstvách z celého sveta, ktoré sa väčšinou v jednotlivých regiónoch vyvinuli celkom nezávisle od seba.
Cestný most medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Petrom si všimne naozaj len máloktorý návštevník prechádzajúci cez neho ponad rieku Belá. Na to, že tento most má zaujímavú históriu však upozorňuje pamätná tabuľa osadená na jeho začiatku. Z cesty vidieť len značne poškodené betónové zábradlie a vodičovi neunikne ani zúžený jazdný pás.
Jedna z najmedializovanejších mostných stavieb na území SR sa dočkala svojho slávnostného otvorenia v pondelok nadránom čo určite pozitívne ocenili všetci vodiči, ktorý sa denno-denne museli pretláčať zápchami v meste. Máloktorý projekt a realizácia mosta bola ovplyvnená takým množstvom zainteresovaných strán ako práve táto estakáda. Inžinierske riešenie muselo zohľadniť veľké množstvo faktorov tak aby bol výsledok globálne najprijateľnejší. Bolo potrebné držať čo možno najnižšiu cenu popri vysokej rýchlosti výstavby a s čo najmenšími zásahmi do koridoru mesta. Samozrejme toto všetko pri zachovaní estetickej elegantnosti diela, ktoré sa stalo dominantou mesta.
