Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Sledovanie hokeja si televízny divák nevie predstaviť bez komentára minimálne jednej osoby. Zaiste budete súhlasiť, že čím viac hlasov komentuje, tým väčšie množstvo informácií sa človek dozvie, často úplne nepodstatných, resp. takých, ktoré nemajú so športom absolútne nič spoločné.
Žijeme v dobe výpočtovej techniky. Je to fenomenálna doba... a doba protipólov. Čím viac výpočtovej techniky okolo seba máme, tým viac nám robia výpočty problémy. Svetu vládnu jednotky a/alebo aj nuly. Je úžasné, čo všetko dokážu. S nemým pohľadom a otvorenými ústami sledujeme ich úspechy. Všetko robia rýchlo a efektívne. Jednotky a nuly, len jednotky a nuly... Bez problémov nahrádzajú ľudský mozog, oveľa zložitejší, prepracovanejší, no kapacitne obmedzený, s pamäťou, ktorá zabúda a rozumom, ktorý raz riadi "logika", inokedy panika... Ťažkou a strastiplnou cestou to jednotky a nuly dotiahli až na vrchol sveta a odtiaľ ovplyvňujú naše životy. Už nie my ich. Už oni nás.
Vážený pán generálny riaditeľ Dušan Muňko,dovoľujem si poďakovať sa Vám za informácie o najzávažnejších zmenách v oblasti sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.
Už dlho žijem v zahraničí, ale prehľad o dianí na Slovensku si udržujem každý deň. Predsa len raz by som sa chcel vrátiť, pretože som z Košíc, a kto sa narodí v Košiciach, chce tam aj zomrieť.
... kde sa pologramotný alkoholik so slovnou zásobou na úrovni jedinca po akútnej lobotómii, môže pasovať do roly ochrancu záujmov národa. A ešte na tento účel aj zneužiť názov jednej z najstarších slovenských politických strán. A 5 – 6 % voličov mu to stále žerie.
Prečo? Lebo mi bohorovne povedal, že zdravotníctvo je čierna diera. Zareagoval som už alergicky. Nečudo. Byť vystavený takej expozícii čiernych dier z úst politikov, expertov a dokonca aj pani priemérka a minister zdravotníctva uznávajú čiernu dieru, nečudo. Na čiernu dieru z úst laika som zareagoval už alergicky.
Viedol krajinu. Dlho a dobre. Bol symbolom svojej vlasti celé roky. Obdiv svojich krajanov si získal a zaslúžil tým, ako žil. Väznili ho, aby nepadol režim. Aj tak dosiahol svoje. Viedol davy na námestí. Neskôr im mával z paláca. Zrútil sochy ľudí v nadľudskej veľkosti. Vojská ľudovej armády zo susedstva obsadili jeho vlasť. Veril, že pravda víťazí. Dve krajiny sa napokon rozdelili. Keď ho inaugurovali, mal krátke nohavice.
Spor Lekárskeho odborového zväzu s vládou Slovenskej republiky plní spravodajský priestor domácich aj zahraničných médií. Obe strany zaznamenávajú úspechy aj ústupky. K lekárom – odborárom sa pripájajú lekári špecialisti, medici, zdravotné sestry (ktoré len nedávno dosiahli splnenie viacerých svojich požiadaviek). Pacienti majú situácie plné zuby a oprávnene sa pýtajú – Dokedy ešte? Prežijeme tieto ťahanice? Aj keď spočiatku držali lekárom palce, už sú z celej situácie vystrašení, verejná mienka sa už obracia proti lekárom, ktorí svojich pacientov opúšťajú.
Možno niektorí z vás zaregistrovali, že posledné mesiace sa rozbehla petícia za zlepšenie postavenia učiteľov - zvýšenie balíka peňazí, ktorý ide do školstva, použitie navýšených financií najmä na rast platu učiteľov, zmenu veku odchodu do dôchodku a prehodnotenie kreditného systému. Okrem iného sa plánuje v prípade nesplnenia požiadaviek aj štrajk a ďalším krokom, o ktorom sa uvažuje, by malo byť spoplatnenie štúdia.
Rozhodnutie o drastickej redukcii lôžok a plánovanom sťahovaní banskobystrickej psychiatrie na 8. poschodie Nemocnice F.D.Roosevelta je tak neuveriteľné, že nutne vyvoláva otázku, kto za ním stojí.
Zanedbaný výzor, špinavé a roztrhané oblečenie, zápach alkoholu a v igelitovej taške zbalený celý život. Asi tak by som opísala bezdomovca, ak by sa ma niekto opýtal koho si pod pojmom bezdomovec predstavím.
Nie som bloger. Charakter mojej práce, spôsob života ale aj záujmy ma skôr odsúvajú z verejného priestoru tohto typu. Necítim sa dobre, keď sa na mňa sústreďuje akákoľvek pozornosť. Mám rád anonymitu bežného občana. To neznamená, že by som nemal rád ľudí. Naopak. Potrebujem ich okolo seba. Mám rád, keď som súčasťou „niečoho" a veľmi ma teší, keď som užitočný.
Je pravdou, že mnohí sme už na vianočné darčeky či už darované, alebo tie, ktorými sme boli obdarovaní zabudli. Teda okrem tých šťastlivcov, ktorí dostali kľúče od nového auta, alebo nebodaj od bytu (verím že tí na takú udalosť len tak nezabudli.) Ale čo tak spomenúť si, koľkí z nás dostali od niekoho alebo zaobstarali niekomu živý vianočný darček?! Hm.. zrejme viacerí z nás sa s touto myšlienkou minimálne pohrávali. A prečo to píšem? Napadlo ma podeliť sa s milým nemilým zážitkom, ktorý som asi pred mesiacom prežila. Tak čítajte, dúfam, že zaujme, ale väčšiu radosť budem mať, keď sa aspoň zopár ľudí nad týmto článkom zamyslí.
Som celkom vyrovnaný človek a iba máločo ma vie vytočiť, ale po tom, čo som zažila v pondelok 8. februára, mi ešte stále pení krv.
Tesne predtým, ako Slovensko ladným krokom vtancovalo do spoločnej Európy, dušovalo sa Ministerstvo hospodárstva a jeho príručná organizácia zvaná Slovenská agentúra pre cestovný ruch, že spustia veľkolepú medzinárodnú propagačnú kampaň v televíziách snáď celosvetového dosahu.
Viem, som smiesna. Ktoze sa uz dneska pozastavuje nad tym, ze umrel strom. Denne umieraju desiatky, ba mozno stovky ludi na choroby, nestastia, male a vacsie vojny, vrazdy, vselijake formy nasilia, tak co tu nariekam o strome.
Minulé leto oslavovala naša babka Gitka sedemdesiatku. A keďže naša babka Gitka je okrem svojej staromódnosti aj náročná žena, potrpí si na výnimočné darčeky.
Potom ako Európa ako-tak potlačila ničivé ideólogie 20. storočia sa začínajú v súčasnoti objavovať nové smery, ktoré pokračujú v presadzovaní hodnôt fašizmu, nacionalizmu, agresivity a netolerancie. Je len otázne nakoľko sme schopní odolať im a nedovoliť, aby neohrozovali svojim chorým zmýšľaním ľudí.
Tento vynález človeka vysal zo mňa silu a dnes tvrdím,že najradšej by som bola, keby nebola. Aj keď mám už veľa rokov a reklama tu bola aj v čase minulom, t.j. za totality, tvrdím, že je nepotrebná. Veď dobro nie je potrebné núkať a čo je zlé a nepotrebné, na to človek príde sám.
Prehŕňam žltnúce listy viniča ako zošúverené stránky knihy. Konečne! Do dlane mi vhúpol strapec voňavého muškátu. Sladučké bobule nenásytne vkladám do úst ako každý nedočkavec. Vychutnávam. Usmievam sa slnku do tváre. Skláňam sa k tráve v smere pavučiny, z ktorej sa práve spustil pavúk. Chcela by som nachvíľu pozorovať jeho kroky...
