Prvý pokus
Otvorený list generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne
Vážený pán generálny riaditeľ Dušan Muňko,dovoľujem si poďakovať sa Vám za informácie o najzávažnejších zmenách v oblasti sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.
Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Vážený pán generálny riaditeľ Dušan Muňko,dovoľujem si poďakovať sa Vám za informácie o najzávažnejších zmenách v oblasti sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.
Začul som, že Ministerstvo školstva zakúpilo fotoaparát v cene 5400 eur. Tak som si dal tú námahu, pozrel som na ich stránku a vyhľadal si faktúru. A fakt je to pravda. Ministerstvo kúpilo zrkadlovku Nikon D600 s troma objektívmi, blesk, tašku a iné príslušenstvo za takúto super cenu. Hovorca ministerstva to komentoval požiadavkou médií, ktoré požadujú fotky vo vysokej kvalite. Ach, tie zlé, hnusné médiá.
Vážený pán premiér,s hrôzou som sledoval Vaše vyjadrenie na tlačovej besede, kde ste predniesli informáciu, ktorú máte o zneužívaní detí v prospech protestov. Keďže som členom Rady rodičov, ktorá úzko spolupracuje s vedením školy, viem zaručene, že neprichádzalo k žiadnemu ovplyvňovaniu žiakov.
Pred približne dvomi rokmi som si chcel kúpiť cestovný lístok cez SMS. Bolo to asi o pol tretej v noci na pustom sídlisku, kde široko ďaleko nebol žiaden automat. Napriek tomu, že na telefóne som mal kredit vyše 20 €, lístku som sa nedočkal. Namiesto toho mi prišla nečakaná odpoveď o nedostatočnej výške kreditu. Niektorí už možno tušíte, v čom bol problém, pred dvoma rokmi to však tušil asi málokto, pretože skutočný dôvod som sa nedozvedel ani po telefonáte na linku Služieb zákazníkom.
… nie len tak, šmahom ruky. Pokúsim sa pozrieť na vec z opačnej strany a veľmi ma zaujíma, či sú učitelia ochotní takéto niečo akceptovať. Mám pedagogické vzdelanie, 15-ročné skúsenosti so vzdelávaním dospelých a absolvoval som desiatky hospitácií na stredných školách. Preto môžem porovnávať.
Už na začiatku formovania našej spoločnosti sa stretávame s odovzdaním časti našej slobody v prospech spoločenskej zmluvy. Dobrovoľné odovzdanie, na ktoré sa nikoho z nás nikto nespýtal. Žiadnu dobrovoľnosť sme neprejavili. Jednoducho sme sa narodili do systému nejako „fungujúceho“.
Tak je to tu. Dvadsaťtri rokov. Ako by nám len bolo krásne. Ako by nám len bolo krásne, keby nebolo tých, ktorí v novembri 1989 kričali: „Čo chcú a o čo im ide. Asi je im ľúto, že majú všetko zadarmo!“, a ktorí potom začali kričať niečo iné a dnes majú zadarmo oveľa viac, ako sa kedy odvážili dúfať.
Človek nemusí byť politológom ani jasnovidcom, aby niekedy dokázal predvídať udalosti či správanie sa niekoho na určité podnety. Stačí mať zdravý úsudok, pamäť na súvisiace udalosti a schopnosť logicky spájať veci.
Potupa. Cítim sa potupne, keď čakám. A čakanie je náplňou každého jedného dňa, ktorý prežívam. Chcem písať, rozprávať, inšpirovať ľudí, robiť svet lepším, ale veci sa nedejú iba preto, že človek chce. Musí chcieť v ten správny čas alebo aspoň chcieť, kým ten správny čas príde. Človek musí niečím prejsť, niečo zažiť, niekam sa dostať alebo odniekadiaľ odísť. Ja čakám.
Do pojednávacej miestnosti vstupuje predseda súdu. Privíta prítomných a začne pojednávanie. Vyzve právnych zástupcov, aby v mene svojich klientov prečítali a zdôvodnili ich žiadosti. Navrhovateľ i odporca sa vyjadria k predmetnej kauze. Nasleduje vypočúvanie svedkov. Po zhodnotení všetkých za a proti sudca vyriekne konečný verdikt. Súd sa skončil, prítomní odchádzajú.
Chcela by som sa podeliť o nepríjemnú skúsenosť s Trenčianskou nemocnicou, konkrétne úrazovou chirurgiou, JIS-kou a ARO-m.
Ešte v roku 1997 Hlavné mesto SR Bratislava v pozícii povinnej osoby predalo za podozrivých okolností lukratívny pozemok na bratislavskom Bôriku v jasnom rozpore so zákonom, hoci to urobiť nesmelo.
Vážený Dopravný podnik mesta Prešov,dlhodobo už tolerujem zvyšovanie cien prepravného, aj keď zlepšenie kvality nebadám.
V týchto dňoch sa schvaľuje zmena dôchodkového systému. Vráťme sa však na začiatok. Do roku 2005 sme mali prakticky jeden pilier dôchodkového sporenia – priebežný.
Záujmom bratislavského dopravcu vraj nie je len represívna forma pokutovania, ale taktiež výchova cestujúcej verejnosti. Len sa mi zdá, že na to ide akosi z opačného konca.
Vrátila sa. Vláda jednej strany začína naplno podnikať kroky, ktoré majú od demokratických spôsobov tak ďaleko, ako náš premiér od štátnika.
Do Brna cestujem celkom často. Študujem tam. Cesta trvá obvykle 3,5 alebo 4 hodiny v závislosti od toho, ktorým vlakom idem z domu, z Levíc. Ale naposledy keď som šiel, bolo všetko inak.
Haiti je štát v Karibskom mori preslávený a oplakávaný pre zemetrasenie s epicentrom len 25 km od hlavného mesta v roku 2010. Je to krajina plná nebezpečenstva, chaosu, špiny, nízkeho uvedomenia seba samého a s výrazným deficitom vo všetkých priemyselných odvetviach, v zdravotníctve, bezpečnosti aj v školstve. Zároveň je plná nedotknutej prírody, tradícií a zvykov, ktoré mnohí z nás nedokážu pochopiť. Bez zahraničnej pomoci by ľudia v Haiti trpeli hladom, nedostatkom pitnej vody, zdravotnej pomoci i pracovných miest. V celom štáte existuje obrovské množstvo organizácií, misijných a kresťanských spoločností či nemocníc. Takmer na každom rohu vidno základňu vojakov UN (United Nations). Ako lekár som sa rozhodla aj so svojím priateľom pomáhať na jednej z kliník v meste Jacmel na juhu krajiny prostredníctvom projektu, ktorý podporuje Vysoká škola sv. Alžbety v Bratislave.
Z úst politikov sa hrnú optimistické vízie riešenia nezamestnanosti najmä absolventov, ktoré však víziami často aj ostávajú. Na tých, ktorí po strate zamestnania majú s uplatnením na pracovnom trhu najväčšie problémy, sa však celkom zabúda. Nezamestnanými sa totiž stávajú aj tí skôr narodení.
Pôvodne som v tejto chvíli plánovala písať podklady pre ďalší akademický rok, ale situácia, do ktorej som sa vrátila do Trnavy, mi nedovolí sústrediť sa na nič iné. V prvých chvíľach písali médiá o pobúrení Trnavčanov v súvislosti s odvolaním J. Ex. Róberta Bezáka. Ak by som mala nazvať emóciu, ktorá sa dnes šíri medzi ľuďmi, tak je to sklamanie a bolesť. Zo začiatku ostrá, pichľavá, ktorá neskôr prechádza do hlbokej, prázdnej, zmysel „strádajúcej“.