Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Myslím si, že Baumax obťažuje zákazníkov, a ja neviem prísť na to, čo s toho má. Nemám pocit, že "kartové hry" Baumaxu majú zmysel pre zákazníka. Asi opäť výplod aktívneho a neschopného manažéra, ktorý nemá obdobu.
Pracoval som nejaký čas ako ošetrovateľ v domove dôchodcov. Alebo ako hovoríme u nás - v starobinci. Aby som uviedol veci na pravú mieru. Bol to domov dôchodcov a domov sociálnych služieb a zároveň špecializované zariadenie. Zriaďovateľom je kraj. Keď to poviem po lopate, tak „štátne".
Som Slovenka, občianka Kanady od r. 1971 a registrovaná zdravotná sestra s 39-ročnou praxou. Na Slovensko som prišla na dovolenku po desiatich rokoch, aby som ešte raz - naposledy - videla maminu sestru, ktorá bola dlhodobo chorá. Netušila som, že moja dovolenka sa predĺži, zdramatizuje a poznačí môj súkromný i profesionálny život. Nechcem sa však rozpisovať o sebe, ale o niekom, kto si určite nezaslúžil tŕpky a nezmyselný odchod z tohto sveta.
Práve som dočítal tento blog o zdochýnaní v slovenských nemocniciach. Rovnako chcem vyjadriť svoju zlú skúsenosť z nemocnice spred pár rokov. Úprimne ma mrzí, že sa táto situácia nikam nepohla. Kedysi som sa rozhodol študovať medicínu v nádeji, že je to dobré zamestnanie. Prišlo mi čestné, možno nie geniálne platené, ale to v osemnástich nevnímate.
Nejakí zlepení pravičiari nám chcú nahovoriť, že keby sa zvýšili ceny plynu, tak by sme mohli mať vyššie dôchodky. Dogma ste Vy, vážený pán premiér. Viete každého presvedčiť, že 2+2 nerovná sa 4.
V tomto prípade nejde o starého človeka, ktorý v agónii opúšťa pozemský život, ale o mňa, teda 26-ročnú mladú ženu, ktorá si kvôli banalite vytrpela maximum. Je im teda jedno, či tam majú 90-ročnú babičku alebo mladú zdravú ženu, ktorá má život pred sebou. Jednoducho nás berú ako tovar na páse.
Blog s názvom „Ako si zabiť babičku" som sa rozhodla napísať už vo februári tohto roka. Neuveriteľné, ba doslova hororové zážitky z posledných dní života našej babičky v najznámejšej bratislavskej nemocnici, boli pre mňa ale natoľko traumatizujúce, že som ich na dlhé mesiace pochovala na dno svojho vedomia a usilovala sa na ne zabudnúť.
Určite každý z nás pozná reláciu Modré z neba, niektorí ju milujú, iní odsudzujú. Ja som nepatril ani do jednej skupiny, ale vo všeobecnosti som názoru, aby sme pomáhali tým, ktorí to potrebujú. To, že niekto plní sny iným, ma tešilo až do chvíle, kým som nebol toho sám svedkom. Zhodou rôznych okolností som sa posledný víkend zúčastnil natáčania tejto relácie a bol som jedným z tých, ktorí mali pomôcť splniť skromný sen jednému životom ťažko skúšanému chlapcovi. Sen to bol úplne jednoduchý a to chytiť prvýkrát v živote jesetera.
V tomto prípade nemá zmysel obracať sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na nijaký úrad, obrátiť sa nie je kam. Nepochybujem o tom, že diagnóza bola stanovená správne a rýchlo. Nepochybujem, že na liečbe sa nedalo nič vylepšiť. Je teda všetko v poriadku? Ani náhodou. To, v akých podmienkach zomiera človek v slovenskej nemocnici, v poriadku nie je. Ten nihilizmus personálu, tie zbytočné prekážky bežným pokusom spríjemniť si zvyšky života, cynizmus by to bol, keby to obsahovalo myšlienku, toto je len odľudštená ľahostajnosť.
Stačí nám ovládať základné matematické počty a všetkým futbalovým priaznivcom je, žiaľ, jasné, že už pred odohratím posledných dvoch súbojov v kvalifikačnej G skupine o postup na majstrovstvá sveta do Brazílie 2014 je ďalšia kvalifikácia nenávratne stratená... Prečo?
Patrím medzi ľudí, ktorí už dávno pochopili, že sledovanie našich skvelých tv-staníc je dobrovoľnou šikanou (najmä v období internetu). Človek však vždy objaví miesto, kde sa naňho, i keď len na chvíľu, nalepia všetky tie skvelé lákadlá na nové nízkorozpočtové seriály či exkluzívne zvraty v tých starších. A ak by som zrejme nevedel, čo s časom, za okamih môžem byť svedkom aktuálneho diania v niektorej z nových reality show.
Dňa 20.8.2013 boli zverejnené výsledky tzv. výberového konania z MZ SR na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Toto výberové konanie sa uskutočňuje každé štyri roky. V prvom kole bolo v hre 76 staníc - ambulancií RZP, ev. RLP.
Opäť sa na mňa usmial svojim bezzubým úsmevom... úprimným, nežobrajúcim. Poprial mi krásny večer a víkend a nehneval sa, že som sa nezastavila a nedala mu odmenu za jeho prácu.
K napísaniu tohto príspevku ma podnietilo najmä mnoho skreslených a nepravdivých názorov, ktoré som či už čítal alebo počul v poslednom čase. Často sa stretávam, a to hlavne na webových stránkach, s rôznymi prevratnými názormi a teóriami, ktoré mnohokrát ponúkajú iba polopravdy a niekedy aj úplne klamstvá, ktoré sa však tvária veľmi vedecky, rozumne a pravdivo. A to ľudí často vedie k vytvoreniu si nesprávneho názoru a uzavretiu sa pre akýkoľvek iný názor.
Som fanúšik alternatívneho životného štýlu. Nijako to nepreháňam, beriem to skôr striedmo. Ako inšpiráciu. Snažím sa racionálne stravovať, športujem, dodržiavam zdravý denný režim. Ľudia s ekologickým myslením sú mi veľmi sympatickí. Nevychádzam však z údivu, ako sa prirodzená túžba človeka žiť zdravo a nepodľahnúť konzumu môže radikalizovať a zvrátiť vo svoj pravý opak.
Túto vetu použil Michael Douglas ako finančný žralok Gordon Gekko vo filme Wall street - peniaze nikdy nespia. Možno si to neuvedomujete, ale s touto holou vetou sme konfrontovaní každý deň.
Väčšina z nás určite niečo počula o spore Veľkej Británie a Argentíny o Falklandské ostrovy. Málokto však vie, že Británia v súčasnosti rieši ďalší teritoriálny spor o iné územie, a to priamo so svojím aliančným partnerom z NATO a EÚ Španielskom. Pri zmienke o Gibraltári sa mnohým z nás vybaví nejaký dokumentárny film o extrémnych letiskách, prípadne si niekto spomenie, že čo to počul o klanoch drzých opíc preháňajúcich sa po meste.
Ako hlava štvorčlennej rodiny a majiteľ rodinného domčeka v dedinke blízko Košíc som niekoľkoročným zákazníkom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti so sídlom v Košiciach. Odoberám pitnú vodu prostredníctvom vodovodu, a keďže kanalizácia v obci dosiaľ vybudovaná nebola (lebo peniaze, lebo eurofondy sú len pre obce nad 2000 obyvateľov atď.), mám teda v predzáhradke zakopanú žumpu. To si samozrejme vyžaduje jej pravidelné vyprázdňovanie. V časoch minulých som si túto činnosť zabezpečoval rôznymi dodávateľmi, podľa možností a potreby. Posledné roky však výhradné právo na vývoz žumpy získala VVS, a.s. A tu sa začal môj nedobrovoľný boj.
Po nejakom čase som sa opäť dostal do kontaktu so Slovenskom a prezrel som si veci na nete. Zostal som dvojnásobne prekvapený. Správy od maminy ma prekvapili, ale víchrica, ktorá sa strhla po mojom príspevku na blogu - to ma úplne dostalo. Sľúbil som, že dám vedieť ako to dopadlo.
Dovolenka. Krásne znejúce slovo. A slovo s tým súvisiace. Oddych. Konečne si oddýchnem, spomalím, nebudem sa nervovať a rozčuľovať nad každou blbosťou, ktorá ma stretne. Hm, krásne predsavzatie. Len potom pohľad dookola a množstvo nervóznych ľudí, ktorí si pôvodne prišli oddýchnuť, zrelaxovať sa a nabrať nových síl do ďalších dní plných stresu.
