Prvý pokus
Čo chýba slovenskému školstvu?
Už môj sedliacky stredoškolský rozum si uvedomuje, že tu niečo nefunguje. Sedemnásť rokov môjho života mi ukázalo, že slovenské školstvo nie je tým, čím by chcelo byť a nesmeruje tam, kam by malo smerovať.
Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Už môj sedliacky stredoškolský rozum si uvedomuje, že tu niečo nefunguje. Sedemnásť rokov môjho života mi ukázalo, že slovenské školstvo nie je tým, čím by chcelo byť a nesmeruje tam, kam by malo smerovať.
Hovorí sa, že televízia nám čiastočne, možno pre niekoho a niekomu úplne, vymýva mozog. Ak si predstavím, že čas strávený pred tou „zázračnou bedňou" by som venovala iba istým komerčným televíziám, asi by ma to vymytie neminulo. Takmer isto.
Výstava maliarky Kristíny Mésáros sa odzrkadlila na hladine novootvorenej banskoštiavnickej galérie Schemnitz. Jej aktuálna výstava s názvom Pod povrchom sa nesie v technike akrylu na plátne alebo dreve.
V posledných dňoch sa v tuzemských médiách objavujú na titulkách správy o masových ukrajinských protestoch, o rivalite Rusko - EÚ, prípadne o rokovaniach vo Vilniuse, ktoré skončili rozporuplne. Nikde som ale nenašiel blog, ktorý by sa týmto zaoberal, preto som sa rozhodol aspoň sčasti priblížiť situáciu ja a vložiť ju do kontextu.
ČSOB banka odpovedá na sťažnosť svojho klienta až po troch mesiacoch, a nie do 30 dní, ako to uvádza automatická odpoveď od banky.
Ďakujem, pán Sudca, že ste pozitívnym vzorom správania a príkladom čestného, dôstojného a morálneho človeka, ktorý je skutočným odborníkom v tak náročnej a zodpovednej profesii.
Dlhšie som pozoroval malú, sotva hmatateľnú hrčku na pravom semenníku, ale neprikladal som tomu zvlášť veľký význam, hlavne keď mi môj obvodný lekár povedal, že to nie je nič, vraj tam bývajú všelijaké uzlinky.
Mám dočista vypraté ponožky, ale aj tak sa mi zdá, že cítim na nohách kamienky. Mám čerstvo umyté vlasy, ale aj tak mám pocit, že páchnu smogom. Mám vydepilované nohy, lenže necítim svoju kožu, iba opuch a bolesť. Spravila som všetko, čo odo mňa svet chcel, lenže niečo zostalo visieť medzi ním a mnou ako naostrená čepeľ pripravená rozseknúť lano, na ktorom visím.
Prišla som ako 21-ročná do novej krajiny. Nikoho som nepoznala, hoci som študovala jazyk zopár rokov, predsa len mi robilo problém porozumieť veľkej väčšine rýchlo vyslovených viet. Ale odjakživa som bola bojovník, a keď som si niečo vzala do hlavy, podarilo sa mi to dosiahnuť.
Vďaka tomu, že sa rozumiem programovaniu, viem cudzie jazyky a som ešte relatívne (veľmi relatívne) mladý, sa mi podarilo splniť si jeden z mojich snov, ísť žiť niekam za hranice.
Je ráno, práve vstávam a rozmýšľam, čo prinesie tento deň. Aké udalosti, situácie a akých ľudí. Premýšľam, či práve tento deň bude ten zlomový, že práve dnes stretnem niekoho, na koho bude ťažké zabudnúť...
Nikdy som ešte nič podobné nepísala, ale po dlhej dobe je lepšie pár životných udalostí vypustit z vnútra von. Celý môj život, zatiaľ krátky, som nemala na ružiach ustlané, ale niekto, neviem, kto, mi dal v živote vlastnosť netrápiť sa, neľutovať a hlavne vedieť veľké životné situácie prejsť s úsmevom na perách. Neviem, či je to dobré, možno aj áno. Hlavne aj preto tu chcem v krátkosti niečo napísať.
Prihováram sa vám ako jeden z vás. Jeden zo státisícov šoférov, ktorí denne sadajú do áut a jazdia po Slovensku. Je jedna téma, ktorá ma trápi každú jednu zimu: hmlové svetlá a ich nadbytočné používanie.
25. novembra 2013 má zasadnúť mestské zastupiteľstvo Bratislavy a rozhodnúť o predaji ľahostajnosťou zanedbaného verejného Kameného námestia súkromníkovi Lordship development za účelom revitalizácie priestoru medzi Špitálskou a Dunajskou ulicou. Na tomto cennom mestskom centrálnom priestore chce investor obstavať, respektíve dobudovať existujúci komplex budov hotela Kyjev (už vo vlastníctve developera) a obchodného domu Prior (vo vlastníctve Tesco stores) modernejšou mestskou funkciou.
Vyše 30 rokov som pôsobil ako lekár v prešovskej nemocnici. Rovných 30 rokov som pracoval na Geriatrickom oddelení tunajšej nemocnice, t.j. od jeho založenia v roku 1983 (pred pár dňami som z nemocnice odišiel z nižšie uvedených dôvodov). Pri 30. výročí nášho oddelenia v apríli 2013 na celoslovenskom kongrese geriatrie bola práca nášho oddelenia veľmi kladne hodnotená. Okrem oficiálneho uznania však našu prácu kladne hodnotili aj samotní pacienti, resp. ich rodinní príslušníci.
Prečo môže ochorieť niečo, čo ani nevidíme? Nevieme to skonkretizovať v časti ľudského tela. A nevieme to ani poriadne zadefinovať, natož vyliečiť. Prečo niekto niečo také vymyslel!!!Dá sa utopiť na vzduchu? Kričať, aby vás niekto zachránil, pritom nechcete ani najmenšiu pozornosť. Aj tak vás nikto nepočuje. Zúfalo potrebujete okolo seba ľudí. Viete to, ale ústa hovoria: nie, som v pohode. Všivavá pretvárka.
Na to aby sa človek dostal do domova dôchodcov, musí okrem iného spĺňať nasledujúce podmienky - musí byť pohyblivý, bez plienok, schopný komunikácie a bez akýchkoľvek problémov. Keď je však človek schopný chodiť, bez plienok a myslí mu to, obvykle nie je dôvod k tomu, aby šiel do domova.
Spoločnosť reaguje na článok blogera Martina Chudého, ktorý bol zverejnený 23. septembra 2013 pod názvom Sťažnosť na zavádzajúcu reklamu na margaríny Flora.
...o kritike do vlastných kresťanských radov, o ľudskosti a zrelosti, o naučených frázach a búchaní Bibliou po hlave, o tom, že z niektorých pro-life prejavov sa mi ježia chlpy a že aj tak idem do Košíc.
V posledných dňoch som mala možnosť čítať viacero nelichotivých príspevkov o stave slovenských zdravotníckych zariadení, o neochote, beznádeji a totálnej ľahostajnosti, ktorá podľa všetkého panuje na mnohých takýchto miestach. Keďže mám pomerne čerstvú skúsenosť so slovenským zdravotníctvom, rozhodla som sa napísať týchto pár riadkov.