Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Dovolenka. Krásne znejúce slovo. A slovo s tým súvisiace. Oddych. Konečne si oddýchnem, spomalím, nebudem sa nervovať a rozčuľovať nad každou blbosťou, ktorá ma stretne. Hm, krásne predsavzatie. Len potom pohľad dookola a množstvo nervóznych ľudí, ktorí si pôvodne prišli oddýchnuť, zrelaxovať sa a nabrať nových síl do ďalších dní plných stresu.
Ja, Henrich Krč, týmto čestne prehlasujem nasledovné: Dňa 5. marca som sa stal obeťou na Slovensku tak častého a obľúbeného športu - krádeže. Z uzatvorenej skrinky na plavárni na Pasienkoch v Bratislave, po prekonaní dvoch zámkov mi bol odcudzený telefón, peňaženka, doklady - občiansky preukaz, vodičský preukaz, AISE karta (na vstup na internát - som teda študent), kreditná karta, lístky na koncert.
Životy ľudí dnešnej generácie sú značne ovplyvnené naplnením potreby individuálnej mobility, čo v nás vytvára pocit nezávislosti. Ľudia odjakživa túžia po voľnosti pohybu, a preto využívajú rôzne dopravné prostriedky. Tak nastal stav, že v dnešnej dobe máme na Slovensku registrovaných takmer dva milióny automobilov a vo svete ich jazdí asi jedna miliarda. Najrozšírenejšie sú dnes tie, ktoré na svoj pohon využívajú spaľovacie motory.
Keď Štefan Banič 3. júna 1914 zoskočil pred zástupcami Patentového úradu vo Washingtone z 15-poschodovej budovy so svojim prototypom padáku, netušil, že o necelých sto rokov sa budú tisíce mužov a žien s principiálne inými padákmi rozbiehať z horských úbočí, aby sa vzniesli k oblakom.
V posledných dňoch začína opätovne vzbudzovať pozornosť problematika vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých stoja rómske osady. Stavebný úrad v Krásnohorskom Podhradí vydal prednedávnom rozhodnutie o odstránení domu rodiny Darvašovcov. Tento prípad je zaujímavý v tom, že ak by sa dostal pred súd, mohol by sa stať precedensom pre iné podobné prípady. Dovolím si k nemu uviesť zopár postrehov.
Dnes, v dobe globalizácie, keď, ako často čítame, je celý svet jedna veľká dedina a za pár sekúnd sa dá dozvedieť, čo sa šepká na druhej strane sveta, je každý zasýpaný prúdom informácií.
O zámere vlády zriadiť jednu zdravotnú poisťovňu už vieme. Odhadovaná cena tohto kroku sa pohybuje podľa rôznych zdrojov od dvesto miliónov Eur po šesťsto miliónov EUR??? Čo však chýba, teda aspoň mne, je informácia, že by nás to nemuselo stáť takmer nič.
V médiách prebehla informácia, že zbožné želanie premiéra je mať 3 vyššie územné celky. To želanie mať tri kraje je možno sen každého jedinca, lebo všetci sme doteraz poriadne nepochopili zmysel takýchto inštitúcií a toľko krajov na malom Slovensku.
Parlament sa nedohodol Muž suseda nožom bodol Opäť trpia chrípkou vtáky Zrazili sa 4 vlaky Jednu babku okradli Toto dieťa ukradli Žena zmizla bez stopy Východ hlási potopy Nevinného zastrelili Ďalší skočil sám.... A tieto milé mačiatka sa narodili v Hornej Dolnej. Každý večer zapínam správy s miernym zvieraním žalúdka, so strachom z toho, čo sa opäť dozviem. A - ostávam nesklamaná.
Uplynulý víkend sme sa vybrali vlakom na dlho pripravovanú cestu do Prahy. Keďže išlo o párty, tak sme sa rozhodli uprednostniť vlak pred autom. Predsa len, šoférovať naspäť z Prahy po prehýrenej noci nie je najvhodnejšia kombinácia.
Minister predstavil Koncepciu rozvoja poľnohospodárstva. Táto koncepcia si stanovila tri hlavné ciele: zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80% súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku; zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a posledným je rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok aj zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, predovšetkým prostredníctvom podpory sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti.
...to bola fráza, ktorú všestranne informovaný výchovný poradca vyslovil pri vypisovaní prihlášky na strednú zdravotnícku školu. Táto „nepatrná" zmena ma prenasleduje dodnes.
Slovensko je aj dlho ešte bude hokejová krajina. Kto o tom pochybuje, nech si skúsi v jeho ľubovoľnom kúte otvoriť okno a započúvať sa do ticha, ktoré vládne v čase významného zápasu našich raz zvelebovaných, inokedy zatracovaných hokejistov na sídliskách, uliciach, supermarketoch, kanceláriách, detských ihriskách..., proste všade. Ticho, občas a v šťastnejších rokoch častejšie prerušované hlasitým výkrikom "góóóól!" z okien a terás reštaurácií, krčiem a námestí, by som si rád porovnal, keby som mohol, trebárs s takým Fínskom či Kanadou, ktoré nepochybne hokejovými krajinami sú.
Akým nádherným miestom by mohol byť svet, keby si niektoré teliatka uvedomili, že svet sa netočí len okolo nich a že nie sú stredobodom vesmíru. Namiesto toho sú pod vplyvom svojej naivity presvedčení, že im budeme všetci ležať pri nohách a do uška šepkať len sladké slovíčka, ktoré chcú počuť. Nedajbože poviete svoj názor a ste za najväčšieho somára a osobu nehodnú pozornosti (niežeby by to bola bohvie aká strata na vašej strane).
Už sme si akosi zvykli na to, že politici majú tendenciu robiť si z obyčajných ľudí šaškov. Už dávno vieme, akosi rešpektujeme, že z peňazí, ktoré by mali byť štátu prospešné, sa stavajú ich vily, financujú dovolenky, skrátka neustále sa plnia ich akoby bezodné peňaženky. Už dávno nám neprídu zvláštne očividné klamstvá a pokrútené reči, ktoré nám hádžu denno-denne do tváre. Žiaľ, je to tak. Ale predsa... raz za čas, keď je človek mierne nasrdený z normálneho života, tak ako to niekedy býva, niektoré ich reči, výroky sú až také nehanebné, dosiahnu taký stupeň drzosti, že už všetka tá absurdita prestáva byť smiešna.
Dňa 26. októbra 2012 som zaslala sťažnosť prof. RNDr. Karolovi Mičietovi, PhD., rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave na arogantné správanie mojej nadriadenej Ing. Moniky Tarabovej, kvestorky UK voči mojej osobe.
Milý pán premiér,o pár týždňov to budú presne tri roky, čo som sa po pár prežitých rokoch za hranicami tejto krajiny vrátila v nádeji, že nastáva tak dlho očakávaná zmena v jej fungovaní, kvalite života jej občanov a v myslení jej obyvateľov vôbec, keďže si túto zmenu vybrali sami a slobodne.
Sledovanie hokeja si televízny divák nevie predstaviť bez komentára minimálne jednej osoby. Zaiste budete súhlasiť, že čím viac hlasov komentuje, tým väčšie množstvo informácií sa človek dozvie, často úplne nepodstatných, resp. takých, ktoré nemajú so športom absolútne nič spoločné.
Chcela som napísať článok či úvahu a po nadpise zrazu neviem čo dodať... niežeby nebolo čo rozoberať, no slávny výrok, mierne upravený, je taký výstižný, že je každému jasná emócia článku.
Milujem Slovensko, lebo inde je to často ešte horšie ako u nás. Tak by sa dalo parafrázovať vyznanie mladej dievčiny v novej relácii RTVS, pri ktorej sa mi až zastavoval rozum. Martin Nikodým kŕčovite tancuje, súťažiaci, ktorých som doteraz považoval za celkom sympatické postavy slovenského šoubiznisu, chŕlia jeden trápny (najlepšie sexuálny) vtip za druhým, všetci sa usmievajú, a čo je najpodstatnejšie, tlieskajú. Relácia ponúka veľa paralel so Slovenskom, ktoré si podla mňa milovanie nezaslúžia.
