Lektor kritického myslenia, propagátor zdravého spánku, konzultant a tréner Zoznam autorových rubrík: SaS, Šamanský šlabikár, So srdcom na dlani, S rukami na ruckach vozicka, Peruánsky denníček, Múzou praštený, Len tak, S okom na hľadáčiku
Keď teraz niekedy prídem domov unavený z celého dňa, ohučaný od deciek v škole, ofajčený z kaviarní a s mozgom opuchnutým po siahodlhých hovoroch s polkou sveta, pustím si toto. Bol september, koniec suchého obdobia v Amazónii. Išli sme späť z výletu v džungli, vysmiati, bez starostí, rieka spiavala a motor nášho člnečku jej pobrukával do toho. A Hiro hral na píšťale indiánsku pieseň lásky.
Po dlhšej odmlke opäť píšem šamanský šlabikár, tento krát už naplno fungujúci doma na Slovensku. Nebolo doteraz moc času, nemám vlastný počítač a po návrate som musel všetku energiu venovať svetským záležitostiam - ešte stále zháňam podnájom v Bratislave, začal som prijímať prvých klientov, treba urobiť web, začať robiť prednášky... je toho neúrekom. Ale dnes som si dal záväzok napísať sľúbený diel o ícare a diéte, takže nech sa páči.
Vážený pán dekan, toto nepíšem ako pohan kresťanovi. Píšem Vám ako človek človeku a hlavne ako jeden služobník Boží druhému.
Včera som chcel na internete nájsť niečo o veľmi dôležitej súčasti mojej diéty, Runin Kamaranti ayahuasce. Predpokladal som, že aspoň v angličtine niečo nájdem, že už o tomto výnimočnom druhu ayahuascy niekto niečo počul a napísal. S veľkým prekvapením som zistil, že Google je úplne bezradný. Pri zadaní kamaranti vyhadzuje kopu vecí, ale nič o ayahuasce. Camaranti nič, cama ranti, camaranthi, kama ranti.... o ayahuasce ani chýru, ani slychu. Čo teda robí Runin Kamaranti ayahuascu tak výnimočnou?
Naposledy som písal o príprave na ceremóniu, dnes trochu pohovorím o tom, ako sa vyhnúť nepríjemnostiam počas nej.
2 dni v Lime, Cuzco, Macchu Picchu, Nazca obrázky odfotiť z lietadla, piť ayahuascu s šamanom v Pucallpe alebo v Iquitos, jazero Titicaca a chytiť lietadlo domov. Takto vyzerá cestovný plán mnohých mladých cestovateľov a nie vždy to musí byť dobrý nápad.
Po celom západnom svete sa v posledných rokoch zvyšuje záujem o múdrosť ukrytú v tradíciach národov a etnických skupín stále žijúcich v každodennom styku s prírodou. Mladí ľudia hltajú Castanedove knižky a stále viacerí z nich sa vypravujú hľadať nové skúsenosti priamo k ich zdroju - do džunglí, púští, stepí a lesov celého sveta. Ja som posledné dva mesiace strávil u Shipibo šamana na okraji amazonskej džungle neďaleko Pucallpy v Peru. Pil som rôzne odvary a medicíny, držal diétu, spieval, modlil sa a počúval Maestrove rozprávanie o tom, ako vyzeral šamanizmus kedysi a čo do neho priniesla nová doba. Prišiel som späť do civilizácie iný - o 9 kíl ľahší, s hlavou čistou, kľudnejší a s tonou nových poznatkov a skúseností. A tak začínam písať šamanský šlabikár - prvý krôčik pre vás do sveta duchov rastlín a zvierat amazonskej džungle.
Mám dnes nočnú službu, strážim, ešte 2 a pol hodiny budem pri počítači sedieť tak či tak. A táto nová blogová zábavka je celkom sympatická, takže pridávam svoje riadky.
Nikdy som nepísal o hudbe, netrúfam si. Ale najnovší kúsok od Müllera a Lasicu, vyjadrenie vzájomného rešpektu a spomienka na Jara Filipa, mi proste nedá... Toto nie je recenzia, len pár myšlienok naťukaných pri počúvani.
Smútok, spleen, zármutok, melanchólia, nostalgia, toľko rôznych odtieňov šedej... diera uprostred hrude, zvláštna ťažoba, paradox - čím väčšia prázdnota, tým viacej ťaží. Niet miesta pre dych, medzi krkom a srdcom ako perly na šnúre visia nevypovedané slová, nesplnené sny, spytujúce sa oči tej, vedľa ktorej sa práve teraz chcem ráno zobudiť.
putnici.sk je ezoterický webový magazín, na ktorom som nejaký čas robil admina a vďaka ktorému som získal pár zaujímavých priateľov. Katka Bednářová ma poprosila o rozhovor a s jej dovolením dávam jeho úplnú verziu aj sem.
Ja som ho este nevidel, ale moji znami tu vsetci prichadzaju z kina s namosurenymi tvarmi... Z noveho Indieho sa v Peru stal fenomen trochu pripominajuci slovensky Hostel ci Eurotrip...
Minule som vam ukazal nasu haciendu, dnes to bude pohlad na Andy z vrcholu kopca St. Miguel...
Hovori sa, ze raz vidiet je lepsie ako tisickrat pocut. Ja som si myslel, ze budem pisat z Peru viac, ale popravde sa mi vobec nechce... Kedze som ale natocil par minut videa, aspon o to sa podelit mozem. Niekto mi asi vytkne, ze je toho vela a nakuskovane, ale bohuzial, nemam to ako zostrihat. Takze upozornujem vopred - Je toho vela a je to nakuskovane!
Tak, dnes som sa prvy krat odvazil sam vyjst do mesta... a trochu aj pouzil fotak...
Stastlivo a v zdravi som dorazil, chvalabohu aj s batozinou, vitaj Poldik v Peru.
Tak, po roku príprav, pretrhnutí všetkých pút na rodnej hrude, rozlúčení sa so všetkými a mesiac dlhej chlastačke na rozlúčku kričím MAJTE SA TU PEKNE!
Keď som bol pred pár rokmi v Istanbule, kúsok pod našim hotelom bola dlhá ulica plná obchodíkov s hudobnými nástrojmi. A na tejto ulici som zažil jeden z najúchvatnejších koncertov vo svojom živote. Bol tam len jeden divák. Ja.
Dnes píšem bez inšpirácie, vlastne len nemôžem spať. Sedím vo svojej starej detskej izbe a napriek tomu mi svet zrazu pripadá nejaký cudzejší, odťažitý, akoby urazený, že som ho tak ľahko opustil. Štedrý deň bol zmätočný a napriek tomu hrial, tatino maminu objímal a spievali sme si. Od obeda sme sa stále s niečím ponáhľali a napriek tomu to boli jedny z najkľudnejších Vianoc, čo si pamätám...
Po rozšírení Európskej únie o postkomunistické krajiny BBC rozbehla niekoľko programov, v ktorých sa snažia britským občanom priblížiť novú Európu. Vždy sa teším na časti o Slovensku a už druhý krát som ostal sklamaný. V prvej sérii, ktorú som videl, Slovensku venoval ujo asi 5 minút. Ukázali hlavne Slavín, bratislavskú železničnú stanicu a celkový komentár bol o tom, aké je Slovensko šedivé a bezútešné. A potom ďalších 40 minút venovali krásam Budapešti a Maďarska. Skoro ma roztrhlo od hnevu, nie z nenávisti k maďarom, nič proti nim, zúril som pri tej absolútnej absencii čohokoľvek pekného z mojej rodnej hrudy.
