Už nie tak mladý pár pomaly kráčal vysypanou cestičkou po okraji parku neďaleko brehov Hornádu a tak blízko k jeseni.
Ona si pritískala kabát k telu a telo pritískala na to jeho. Keď vošli do parku, niečo ju vyrušilo. S detskou radosťou vykročila po chodníku a o chvíľku držala v rukách celkom neobyčajný dar. Prvý v sezóne. Toľko radosti v malej hnedej hrudke so svetlým pupkom. Kým mierila objektívom mobilu do dlane, aby dala svetu na známosť, že aj jej jeseň sa už začala, on sa začal túlať pod stromom. Do rúk špinavých od celého dňa zbieral malé radosti.
Vzácnejší ako jasper osadený v zlatej obrúčke bol práve ten prvý. Ten, ktorý našla, keď práve počúvala o jeho dni. Aj ten druhý prvý, ktorý jej podal a hľadal ďalej. Možno jej chcel dať celý svet. No jej stačilo práve to. Slnko hodné babieho leta, ligotavé gaštany a jeho pohľad.
Instagramovú chvíľku prerušili výskajúce deti s červeným vedierkom a pes bez vôdzky, ktorý pribehol, aby jej zvedavo nahliadol do dlaní. Jazykom jej pohladil končeky prstov a vrátil sa k pánovi. Deti sa potulovali po tráve a v záplave farebných pieh, ktoré popadali z korún stromov, hľadali ligotavé poklady. On podišiel k nej. Z vreckách vyťahoval gaštany, až ich mal plné dlane. Pozrela na neho. Pozrel na ňu. Čosi zašepkala a pokynula hlavou k novej spoločnosti. Prikývol. Ostýchavo vyrazil smerom k detskému vedierku. Z dvoch dlaní do neho popadali poklady. Vedierko oťaželo.
Nečakal na poďakovanie. S hanblivým úsmevom si ju znovu pritlačil k sebe a keď vykročili ďalej, slnko skĺzlo z horizontu.
