Pristála mi v mailovej schránke konkrétna otázka ohľadom ďalšieho hlasovania o eurovale, v ktorej ma the son of man žiada o odpoveď na ňu. Keďže to technicky neviem urobiť inak ako takto, nižšie najskôr otázka, potom moja spontánna reakcia.
Zachytil som, že SMER počíta s opakovaním hlasovania o eurovale, prvýkrát za hlasovať nebude, druhýkrát azda aj hej. Nebudem sa tu rozpisovať o dôvodoch, prečo je to srandovný nápad, vo svojom najnovšom komentári ich so sebe vlastným sarkazmom predostrel Peter Schutz. Deň po bude jednoducho deň po, a nie deň medzi alebo deň pred. Alebo ešte inak, ono už hádam ani nebude treba.
Píšu na sme.sk, že ministerstvo financií sa preventívne obráti na Komisiu s otázkou, či blokovanie webovských stránok firiem, ktoré budú neoprávnene (t.j. nelegálne) prevádzkovať stávkové hry, je opatrenie, zlučiteľné s právom EÚ. Výborný nápad. Predpokladám, že Komisia vo svojej odpovedi vyjde predovšetkým zo štvrtkového rozhodnutia Súdneho dvora vo veci, iniciovanej spoločnosťou bet-at-home proti rakúskej legislatíve. Tá ide, mimochodom, v mnohých aspektoch podstatne ďalej, ako tá naša, a to najmä pokiaľ ide o monopolizáciu internetového gamblingu.
Igor Matovič v dnešnom rozhovore pre HN hovorí, že jediný v parlamente, kto okrem Obyčajných ľudí podporuje možnosť nezávislých kandidatúr do parlamentu, je Kamil Krnáč. Tak ja len pre poriadok dodávam, že tento koncept som verejne podporil pred asi siedmimi rokmi, keď s tým vyšla skupina ľudí okolo portálu changenet.sk (ak si dobre pamätám) a návrhu Igora Matoviča som verejne sľúbil podporu v rozhovore pre Parlamentný kuriér asi pred mesiacom, dvoma.
Blogujem asi rok a pol a za ten čas som zistil, že čím je politik konfrontačnejší ad personam, tým väčšia je jeho šanca na čítanosť a vysokú karmu. Ale v tomto blogu znovu niet žiadnej osobnej konfrontácie a ja som jej absenciu nútený kompenzovať. A tak som si na webe v aténskom telefónnom zozname (needless to say, this is all fake) našiel dve mená, ktoré by pre čitateľa sme.sk mohli byť pútavé samé o sebe a zároveň súvisia s témou, a napchal ich do titulku. Zvyšok už je prepis môjho dnešného vystúpenia v rozprave k téme euroval.
Ešte pred voľbami som sa v jednom blogu sebaironicky posťažoval na objem svojich povinností a ich zlý menežment, pričom niektorí to naopak pochopili ako samochválu. Takže dnes v opačnom garde, nebudem sa chváliť ani sebaironicky a fakt, že ide o jednu z mála vecí, na ktoré som v ostatnom období naozaj hrdý, nijako nespomeniem.:)
Predsedovi parlamentu to dnes za tie zaradené/nezaradené zákony vytmavil aj Juraj Hrabko. Z väčšej časti úplne neprávom, a hlavne bez akéhokoľvek pokusu ponúknuť pre tento prísny odsudok aj nejaké relevantné dôvody.
Kolegyňa Žitňanská si na svoj FB profil postla z www.pluska.sk "článok", ktorý TASR vydala ako oficiálnu správu poslanca Madeja, považujúc pána poslanca, celkom správne, za orgán, konkrétne orgán verejnej moci.
Pred chvíľou o mne pán Fico vo svojej najobľúbenejšej aréne, na tlačovej besede, povedal, že ja som aj na predošlú ústavnú sťažnosť dr. Trnku povedal, že nebude úspešná a že to hovorím vždy naopak. Je to bohapustá lož.
Pred niekoľkými rokmi som sa dostal ku knihe Random Justice (Náhodná spravodlivosť) od Neila Duxburyho. Táto kniha mapuje dejiny žrebu ako nástroja spravodlivosti vo (verejno)právnom kontexte a uvádza kvantum príkladov aj zo súčasnosti, keď sa kandidáti do rôznych funkcií vyberajú žrebom.
O toto sa mi žiada podeliť, lebo ma to fakt pobavilo a dnešnej rozprave o novele rokovacieho poriadku to dáva takú osobitú perspektívu. Ide o krátky dialóg s mojim synom, ktorý má štyri a pol roka a s ktorým sa relatívne často snažím rozprávať, ako keby bol dospelý, akokoľvek to mojej manželke príde smiešne.
Tomu, že smerácku novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá odstraňuje negatívne nežiaduce účinky súčasnej úpravy, nepodporí Most-Híd, sa nijak zvlášť nečudujem. Keď neprešla rezignácia slovenského parlamentu na masové cezhraničné prideľovanie maďarského občianstva na národnostnom základe, ťažko sa mu hľadá motivácia starať sa súrne o tých ostatných. Zvyšku kolegov sa, sťa taký prostáčik, predsa len čudujem o trochu viac.
Pred pár dňami sa aj mne na Facebooku objavilo video zo skladania sľubu richnavského starostu. Bolo mi za neho vyslovene trápne, ale rovnako ma zamrzelo, keď to video viacerí moji FB priatelia cirkulovali s poznámkami , zodpovedajúcimi faktu, že medzi kľúčové slová videa patria pojmy degeš, debil, imbecil a podobne. Hovoril som si, nič to, veď ten neborák nájde nejaké zastanie aspoň v politicky korektných liberálnych médiách. A potom som dostal šupu medzi oči, keď dnes richnavského starostu za hranice politickej participácie vyhodil ešte aj Marián Leško, jeden z najrešpektovanejších domácich arbitrov salonfähigkeit.
Toto sa mi dnes stalo v parlamente a bolo mi z toho chvíľu takmer do plaču. Ide o voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu. Národná rada ponúkne Súdnej rade tucet, z ktorého Súdna rada vyberie polovicu. Návrhy môžu podať jednotliví poslanci, Ústavnoprávny výbor ich preskúma a ak sú v súlade so zákonom, predloží ich plénu.
V pléne Národnej rady Slovenskej republiky dnes dopoludnia poslanec Brocka (KDH) predniesol procedurálny návrh, aby sa o imunite hlasovalo až na ďalšej schôdzi, pretože pri účasti 76 poslancov nie je možné schváliť návrh, ktorý na schválenie potrebuje o 14 hlasov viac. Keďže podľa viacerých urazených kolegov som práve ja svojim vystúpením na podporu tohto návrhu a žiadosťou o opakované hlasovanie o ňom spôsobil, že s ním napokon väčšina súhlasila, uvádzam širší prehľad dôvodov pre takýto postup.
Prvýkrát som sa dnes zúčastnil oficiálnych osláv výročia Slovenského národného povstania a bolo to menej oficiózne a príjemnejšie, ako som čakal.
Objavila sa nám včera na ústavnoprávnom výbore otázka z radov opozičných kolegov, že ako sme to mysleli s tou pravidelnou aktualizáciou programového vyhlásenia vlády a že či teda do roka môžeme očakávať nejakú jeho novelu. Asi si treba naliať čistého vína.
Najviac umu a tvorivosti som za ostatné týždne investoval do výstavby pareniska luxusných rozmerov cca. dva krát štyri metre, a už ho mám z tretiny plné sena a iného bio-odpadu. V našom poslaneckom klube je však na oblasť pôdohospodárstva taká tlačenica, že nemám najmenší nárok. Takže z iného, pre mňa tradičnejšieho súdka: čo hovorí náš najvyšší zákon na prípadné neschválenie programového vyhlásenia vlády?
Vždy sa mi zdalo, že je v našej národnej letore prejavovať radšej súcit ako obdiv. Že obete osudu sú nám sympatickejšie ako úspešní selfmejdmeni, a nad smolou že sa vieme rozcítiť oveľa ochotnejšie ako nad tým, keď niekomu fakt ide karta. Napokon, aj tí alfa-samci, ktorých si národ párkrát vybral na svoje čelo, mu boli bližší skôr v časoch, keď údery (čo len zdanlivo) prijímali, než v časoch, keď ich rozdávali.
Boli časy, keď som pred každým svetovým či európskym šampionátom sverepo vsádzal 500 korún na Španielov. Začali niekedy v 92-om alebo v 94-om a skončili (príznačne) tesne pred tým, ako to mohlo prvýkrát vyjsť.
