Radoslav Procházka
Tak už aj ja som idiot
O mandát poslanca Národnej rady som sa uchádzal s ponukou jeho poctivého a kompetentného výkonu. Uspel som (ďakujem), toto mi však odkazujú znalci:
O mandát poslanca Národnej rady som sa uchádzal s ponukou jeho poctivého a kompetentného výkonu. Uspel som (ďakujem), toto mi však odkazujú znalci:
Toto by som sem možno ani nemal písať a trochu sa za to aj hanbím. Lenže ja sa na ten mundial fakt teším ešte viac, ako po minulé roky a o inom sa mi ani nechce mudrovať.
V pondelok mi vyjde nová kniha, volá sa Štekajúca karavána, vydáva ju Kalligram a po štyroch predošlých pôvodných dielach ide o svojho druhu recykláciu - výber z mojej doterajšej osvetovej spisby.
Poslali mi z banky novú vizu tak ju chcem pochváliť. aj keď na oslíkovu erárnu sa zďaleka nechytá.
Moja mama robila v deväťdesiatych rokoch v Sociálnej poisťovni ako referentka. Raz k nej ako tzv. stránka prišla matka troch detí kvôli prídavkom a jedno z tých asi dvanástich lajstier, ktoré potrebovala, jej chýbalo. Mama jej povedala, nevadí, priznám vám to, prineste mi ten papier v pondelok. Nepriniesla a mama tie jej prídavky ako náhradu škody musela zaplatiť zo svojho.
Mám pre vás jeden čerstvý tip, čo určite neskúšajte, ak fakt nemusíte a nie je sedem týždňov pred voľbami.
S Jozefom Kanderom, (bývalým) sudcom Najvyššieho súdu, ktorý včera abdikoval, som sa zoznámil v čase, keď sme obaja boli zamestnancami Ministerstva spravodlivosti. Nijak zvlášť sme sa nezblížili, ak by sme sa dnes stretli na ulici, povedali by sme si ledva dobrý deň a bez pristavenia kráčali obaja ďalej.
Náčelník sa stretol so skupinou starších členov kmeňa, aby im vysvetlil, že výrazne zredli zásoby. Ponúkol aj vysvetlenie: mladí lovci sú sebeckí, pretože z toho, čo povinne odkladajú na zimu, dávajú do spoločného skladu iba polovicu, zvyšok skladujú vo vlastných sýpkach.
Prvýkrát v živote som bol lyžovať v Dolomitoch a bol to vo viacerých ohľadoch iniciačný zážitok. Odhliadnuc od toho, že som na tých čiernych zjazdovkách ako lyžiar takmer dospel, keď mi tých tritisíc metrov nad morom dochádzal kyslík, všelijaké farebné súvislosti sa mi motali hlavou.
V krajine, ktorá sa vo svojom základnom zákone hlási k duchovnému dedičstvu dvoch kresťanských vierozvestov, je v čomsi jednoduchšie pripraviť o život človeka mladšieho ako 12 týždňov prenatálneho veku než morské prasa.
Dolores Umbridgeová zistila, že pre jej dekréty ako zastupujúcej riaditeľky rokfortskej čarodejníckej školy bude najlepšie, keď ich vyvesí do takej výšky, že sa na ne nebude dať dovidieť. Slovenský parlament sa k mnohým svojim zákonom správa úplne rovnako.
Agentúra hlási, že aj „takéto bonmoty odzneli v parlamente“, odkazujúc napríklad na Slotove verbálne výlučky na Mikoškovu adresu typu hnusný, odporný diablov syn, mentálne retardovaný. Tak to teda pŕŕ.
Málokedy sa vidí taký taktný a práve o to účinnejší „odpis“, ako keď premiér odmietol ministra Mikolaja oznámkovať. Ono totiž bežná stupnica asi naozaj nestačí.
V tom huriavku okolo vlasteneckého zákona úplne zanikli iné perly, znova raz preukazujúce, že pár mesiacov pred voľbami je výskyt frontálnej lobotómie v parlamentných laviciach ešte výraznejší ako inokedy. (Môžem len dúfať, že to nie je nákazlivé.)
O tomto judikáte prednášam študentom a koncipientom už niekoľko mesiacov, ale vždy ma dokáže nanovo prekvapiť. Vydal ho Súdny dvor EÚ pod registratúrnou značkou C-40/08, sporové strany sa volajú Cristina Nogueira a Asturcom Telecomunicaciones, sú zo Španielska a tu je stručný, laickým očakávaniam prispôsobený, sumár rozhodujúcich okolností:
Janus je rímsky boh ... zobrazovaný s dvoma tvárami tak, že sa zároveň pozeral dopredu aj dozadu. (www.wikipedia.sk)