Milan Removčík
Cez tri Choče.
Z Oravy chodíme na Veľký Choč priamo, z Liptova sa musí ísť ešte cez ďalšie dva. V poslednú októbrovú nedeľu som sa vybral s kubínskymi turistami nahor z Likávky, čiže tou dlhšou trasou.
Z Oravy chodíme na Veľký Choč priamo, z Liptova sa musí ísť ešte cez ďalšie dva. V poslednú októbrovú nedeľu som sa vybral s kubínskymi turistami nahor z Likávky, čiže tou dlhšou trasou.
Medzi turistami sú obľúbené jesenné vychádzky do hôr, keď je ustálené počasie a nenaháňajú ich búrky. Naviac sa listy sfarbujú do žlta, či červena a pretvárajú krajinu na rozprávkovú záhradu.
V Tatrách sa pohybuje čoraz viac ľudí a ísť tam v lete sa už ani neoplatí. Preto radšej chodím v jeseni, lebo na jar je ešte sneh. Tentoraz sme boli v tých Západných, zvaných Roháče.
O behu do Choča som už písal viackrát, no ako sa hovorí, nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Dokonca mám skúsenosť, že nikdy nestupíš dvakrát do toho istého h.....a.
Na Slovensku máme tri Fatry. Malú, Veľkú a minerálku. Minule som bol v Malej, tak teraz som si trúfol na Veľkú.
V polovičke augusta organizuje KST národný výstup na Kriváň, no kubínski turisti tam chodia o deň neskôr, ako sa hovorí „ po fajronte.“
Aj keď letné búrkové obdobie nie je moc vhodné na celodenné hrebeňovky, nebudeme čakať do jesene a predsa sme sa vybrali prejsť časť Malej Fatry.
Aj keď máme na Slovensku kopcov dosť, predsa som išiel jeden opáčiť aj v zahraničí. Na dovolenke v Chorvátskom Drveníku mi nedal spať skalnatý výbežok tesne nad nami, s názvom Viter.
Súčasťou slovenských vrchov sú aj doliny. V jednej takej sme boli pozrieť deň po Medardovi. Nachádza sa pod Donovalmi na odbočke Horný Jelenec.
Rakytov nie je žiadny ruský vedec, ale kopec tvaru pramídy uprostred Veľkej Fatry. Vybral som sa tam v prvý júnový deň, ako na prvý letný výstup.
Začiatkom apríla poriadali kubínski turisti výstup oslobodenia na Choč, no vtedy bol ešte všade sneh a kvety samozrejme nerástli.
V poslednej dobe príbúda rozhľadní na kopcoch ako húb po daždi. Kedysi ich bolo oveľa viac v Čechách, ako na Slovensku, dnes sa však situácia vyrovnáva. Niektoré sú však veľmi nízke a slúžia skôr ako altánok.
Šútovský vodopád je jeden z najkrajších a najľahšie dostupných vodopádov na Slovensku. Od vlaku 6 km a od parkoviska 4km.
Koncom tohoto týždňa som sa zastavil na výstave bonsajov v Česku. Tak som pořídil niekoľko fotografií.
Hovorí sa, že slnko svieti, voda láka, nuž som sa aj ja tentoraz vybral ku vode a keď už, tak ku poriadne veľkej. Takou je priehrada Liptovská Mara.
Jar si často predstavujeme ako zakvitnutú lúku, no jar vyššie v horách je vtedy, keď nie je už dva metre snehu, ale iba meter. Tak to bolo minulý týždeň na Krížave a tento na Choči.
Každý asi pozná stavbu nešťastného tunela Višňové, ktorý nie a nie dokončiť. S kubínskymi turistami sme išli poslednú marcovú nedeľu vyskúšať,
Ružomberskí turisti pravidelne organizujú výstup na Radičinú, čo je neveľký kopec medzi Komjatnou a Hrboltovou. Zvláštny je tým, že skoro od nikadiaľ ho nevidno a človek nevidí, kadiaľ vlastne má ísť.
Málokto by si pomyslel, že pri tohtoročnej bohatej nádielke snehu sa pôjde tradičné bežkárske podujatie bez lyží.
V posledné dni nám nasypalo snehu a pohyb po kopcoch bol bez lyží, či snežníc, temer nemožný. Keď trochu vyšlo slnko išiel som otestovať vyšnokubínsku Tupú skalku.