V malej dedinke na Šumave pri rybníku stojí, alebo lepšie povedané, je zvalený starý sud. Že vraj si ho tu kedysi doviezli trampi a slúžil im ako dočasný príbytok cez víkendy. Keď sa časom drevo rozsušilo a začalo doň zatekať, museli sud doplniť o strechu. Vznikla tak z neho rozprávková chalúpka.
Minulotýždňová dažďová a veterná smršť nám riadne skomplikovala prechod Oravskou vrchovinou. Vzhľadom na jej výšku to mala byť menej náročná túra, no človek mieni, počasie mení. Vedeli sme len to, že sucho nebude. S namastenými vibramami sme ráno vyrážali z Podbieľa, kde nás priviezol vláčik zvaný Oravka.
Keď som prvý krát počul, že niekto bol na Pivovarskej ferrate, myslel som si, že to je nejaký pivný festival v Taliansku. Omyl. Je to nová turistická trasa na Martinské hole, ktorá vedie divokým kaňonom. Nikdy som netušil, že na takom hôľnatom a lesnatom kopci môže takéto niečo existovať.
Po miernej zime sme si mysleli, že miesto jari už bude leto, opak je však pravdou. Poslednú nedeľu tak schladilo, až som musel vybrať už odloženú zimnú bundu. Zima ako v treťom dejstve ruského filmu. Turisti mali v pláne polstovku a to je už na moje zodraté kĺby priveľa. Keby ešte päťdesiatku tak možno. Ak nejdem niekde ďalej, tak zvyknem obiehať kopčeky okolo Kubína v poradí: Brezovec, Skalka, Kuzmínovo, Trniny. Teraz bola na rade Skalka. Sú vlastne dve, tupá a ostrá.
Druhý májový deň sme mali cestu do Španej doliny a tak sme využili príležitosť trochu sa tam poobzerať. Išli sme autom z Uľanky (miestnej časti Banskej Bystrice). Cesta bola síce asfaltová ale diery v nej pripomínali slávne časy z obdobia SNP. Našťastie sa vinula krásnym bukovým lesom asi 4 km. Zrazu sme sa ocitli na peknom námestíčku lemovanom starými domami nemeckého stredovekého štýlu. Nečudo, veď je to stará banícka obec, že vraj kedysi väčšia ako samotná Bystrica .
V nedeľu 27. apríla otvorili kubínski turisti letnú sezónu výstupom na Šíp. Je to skalnatý kopec pri sútoku Oravy a Váhu. Kedysi patril do Chočských vrchov neskôr ho pričlenili k Veľkej Fatre. Nie na základe referenda ako na Kryme ale na základe skúmania nejakých ľudí, čo kladivkami preklepli celý kopec a zistili, že z geomorfologického hľadiska by Váh mal tiecť cez Žaškov. Podobne ako sa Orava vlieva do Váhu, aj keď každý z kopca vidí, že je to opačne.
Nevysoký kopec Kuzmínovo priamo nad mestom Dolný Kubín nebol pomenovaný podľa biatlonistky Kuzmínovej ale volá sa tak odjakživa. Je ako stvorený pre zimné športy, preto tam bol už dávno vybudovaný lyžiarsky vlek, ktorý, nevedno prečo, už roky nefunguje. Zostali tam len bežecké trate a miestni turusti poriadajú každoročne zimný prechod cez tento vrch s názvom „Trnkobranie".
Konečne sa oteplilo a je čas vyraziť do kopcov. Na rozcvičku som si dal prechod z Dolného Kubína do Leštín cez Krnáče. Hneď za sídliskom ma víta lúka s púpavami, olemovaná kvitnúcimi trnkami ako na svadbe.
Výstup oslobodenia na Veľký Choč - to je oficiálny názov tradičnej každoročnej akcie dolnokubínskych turistov. Býva zvykom, že východzí bod je každý rok iný, preto sme tentoraz vyrážali z Lúčok. Aj keď to nie je ďaleko, je tam dosť ťažké docestovať a museli sme najprv absolvovať vyhliadkovú jazdu Oravou a Liptovom cez Kraľovany a Kalameny. Nakoniec nás síce privítalo slnko v lúčanských kúpeľoch, no pohľad smerom na Choč neveštil nič dobré.
