Milan Removčík
Ako sme Korytnicu na Prašivej pili.
Kto si chce prejsť hrebeňovku Nízkych Tatier od juhu, najlepším východiskom je asi Korytnica. A práve odtiaľ sme sa vydali s kubínskymi turistami v poslednú májovú nedeľu.
Zoznam článkov blogera
Milan Removčík
V behu na Choč prekvapilo hlavne počasie.
V sobotu sa konal 6. ročník tradičného behu do Choča. Májové počasie býva často daždivé a inak to nebolo ani teraz. Takže som išiel ako divák s nádejou, že nebude pršať až tak veľa.
Milan Removčík
Jarná invázia ľudí na Šípe.
Pekné počasie tohto roku prilákalo na tradičný výstup na Šíp množstvo ľudí. Jedna skupina išla z Kraľovian, druhý dav zase od Žaškova. Mal som pocit, že v dedine nezostal nikto doma. K nim sa pridali ešte ďalší zo Stankovian aj s turistami z poľskej Limanovej. Počet si netrúfam odhadnúť, no chodníkmi skalnatého kopca prešlo v ten deň možno tisíc nôh.
Milan Removčík
Veľkovianočný Choč.
Zima nás zaskočila ako cestárov a tak z jarného výstupu na Choč sa stal zimný. Dokonca aj snehu bolo viac ako v zime. Tento rok sme išli na tradičný „Výstup oslobodenia“ z Valaskej Dubovej, odtiaľ, kde zlapali Jánošíka. Teraz tu stojí už len jeho drevená podoba.
Milan Removčík
Biela tma na trnkobraní.
Po vlaňajšej bezsnežnej zime sa tá tohoročná vybláznila v plnej paráde. Inak to nebolo ani na tradičnej Dolnokubínskej stope – Zimnom trnkobraní. Snehu bolo dosť, aj predávať by sme ho mohli a stále ešte pribúdalo.
Milan Removčík
Zimný Šíp.
Nikdy ma zimná turistika zvlášť nelákala a zdalo sa mi, že lepšie je sedieť doma pri peci. Začalo to asi tým, že sme sa presťahovali do paneláka a pri radiátore to už nebolo ono. Tak som predsa len sem-tam, keď bolo pekne, vybehol na nejaký blízky kopec, zohriať sa trochu na slnku. Ďaleko som však nešiel, lebo topánky mi vždy nejak premokli. Najhoršie je, potom ísť späť domov so zmrznutými nohami.
Milan Removčík
Aj kúsok slnka a jedna mláka dokáže potešiť.
Jeseň, či zima dokáže niekedy „vyčariť“ počasie, ktoré výstižne nazývajú Poliaci „zgnila pogoda“. Toto nás neminulo práve v nedeľu a ani na kopcoch to neveštilo nič dobré, no jedinou potechou bolo, že zhora na nás nič nepadalo. Čakal nás prechod zo Zázrivej cez čiastočne umelo zasneženú Kubínsku hoľu.
Milan Removčík
Mrazivá dúha.
Dúha sa vo väčšine prípadov spája s letnou búrkou a často sa objaví na pár sekúnd, keď vyjde slnko. No existuje aj iný variant, tzv. Halov jav. Dúha sa objavuje v zime a je kupodivu hore nohami. Toto sme zažili v nedeľu, cestou na Kubínsku hoľu. Na rozdiel od tej krátkej letnej nás sprevádzala celou cestou.
Milan Removčík
Po stope mlynárov.
Na východnej hranici Oravy, na kopci, kde už často ani hmla nedosiahne, leží obec Malatiná. Tam sme v nedeľu ráno ešte za tmy vystúpili z autobusu, s cieľom pozrieť našich susedov na Liptove. Pre zmenu však nebudeme chodiť po kopcoch ale po dolinách.
Milan Removčík
Hora, ktorá kradne slnko.
Keď uhorský kráľ Béla IV utekal pred tatármi, usadil sa na chvíľu pri sútoku Oravy a Váhu. Odvtedy sa táto obec volá Kraľovany, kedysi pltnícka, teraz železničná križovatka.
Milan Removčík
Chodníkom Jozefa Kalaša.
Počas víkendu iste mnohí boli na cintorínoch zapáliť sviečky svojim blízkym. No sú ľudia, čo nespočinuli na kopčeku za mestom, ale ďaleko v horách. Jedným z nich bol aj Jozef Kalaš, ktorý zasvätil svoj život prírode a po smrti jeho popol rozptýlili na vrchu Lysica.
Milan Removčík
Poslepiačky na Rakytov.
Hovorí sa, že jeseň je najkrajším obdobím na turistiku. Ustálené počasie, hmly v dolinách, slnko na kopcoch a k tomu sfarbené lístie. No v tomto roku je počasie vrtkavejšie a pripravilo pre nás mnohé prekvapenia. Aj predpoveď na nedeľu znela asi takto, citujem: „Zajtra cez deň bude veľmi pekne, bude prevládať len malá oblačnosť, len ráno a dopoludnia môže byť na niektorých miestach hmlisto“. Kto by sa nepotešil, zvlášť keď má naplánovanú túru do Veľkej Fatry.
Milan Removčík
Kráľovná Beskýd.
V najsevernejšom cípiku Slovenska, na hraniciach s Poľskom, kraľuje kopec s menom Babia hora, ktorý naši susedia tiež nazývajú Diablak. Kto už niekedy zažil tunajšie nepriaznivé počasie, tak sa asi prikloní k tomuto poľskému pomenovaniu, pretože niekedy to tu je, akoby sa fakt všetci čerti ženili.
Milan Removčík
Ostrô
Pri potulkách slovenskými kopcami sa zvyčajne pohybujeme po turistických značkách. No sú aj také, kde žiadna značka nevedie. Je to buď z dôvodu ochrany prírody, alebo že sa tomuto miestu nepripisuje až taký význam a miestni ľudia tam trafia aj bez značky.
Milan Removčík
Pekne na Kriváni, pohroma pod ním.
Asi najznámejší a najospevovanejší kopec na Slovensku je práve Kriváň. Neviem čím si to zaslúžil, no určite padne do oka každému, kto sa blíži od Dunaja k Tatrám. (Pokiaľ samozrejme nie je zamračené). A naviac sa z tejto strany javí ako najvyšší.
reklama
Milan Removčík
Kľak - tak trochu zabudnutý.
Kopcom pomenovaných Kľak asi prischol takýto názov preto, že sa zdá akoby kľačali niekde medzi stromami a boli menej výrazné. Najznámejší je malofatranský Kľak nad Fačkovom. Oproti nemu vo Veľkj Fatre je ďalší s výškou 1394 m. A práve tento bol v nedeľu cieľom kubínskych turistov, ku ktorým som sa pridal. Na stanici v Ľubochni sa nás zišlo 13, keď sa k nám pripojili ešte dve turistky z Popradu.
Milan Removčík
Oravský cyklomaratón.
Kopce sa zvyčajne spájajú s pešou turistikou, no v poslednej dobe vďaka horským bicyklom stretávame cyklistov aj v takom teréne, kde by sme ich ešte prednedávnom nevideli.
Milan Removčík
Malá Fatra zo Strečna.
Malú Fatru asi netreba predstavovať nikomu, kto má niečo dočinenia s kopcami. V nedeľu sme si s kubínskimi turistami zopakovali trochu pozmenenú hrebeňovku zo Strečna, kde prichádzame ráno vlakom o hodinu neskôr ako naposledy. Zase zrušili nejaké spoje.
Milan Removčík
Tulipány na strome?
Zvyčajne sa zvyknem v nedeľu prechádzať niekde po kopcoch, dnes však bolo počasie akési neisté a začalo poprchať. Preto som sa len tak prešiel po meste. Tak ako raz- začas nájdem nejaký kvet v lese, ktorý som ešte v živote nevidel, tak som kupodivu niečo podobné objavil aj priamo v meste.
Milan Removčík
Salatín
Kopcov s názvom Salatín je na Slovensku viac, ja som bol v nedeľu s kubínskymi turistami na tom nízkotatranskom, s výškou 1630 m.n.m. Je teda vyšší ako napr. Choč ale nie je medzi turistami taký obľúbený, aspoň podľa počtu ľudí, ktorých som tam stretol. Zrejme je to horšou prístupnosťou, lebo ak sa chceme dostať len k jeho úpätiu, treba prejsť okolo 6 km po ceste.
