Milan Resutík (1941); diplomat a publicista. V rokoch 1996 – 2003 založil a vydával politicko-spoločensko-kultúrny mesačník DILEMA a sedem rokov viedol rovnomenné knižné vydavateľstvo DILEMA. Zoznam autorových rubrík: Dilemy Milana Resutíka, Kultúra, Návraty, Súkromné, Nezaradené
Bardzo Ci gratuluję. Wasza bardzo dobra Pani prezydent wygrała razem ze swą partią wybory europejskie. Macie walutę EURO. To wy jesteście najbardziej europejskim krajem Europy Środkowej! Co za niespodzianka
Keby som to vedel, keby som dokázal, napísal by som vrúcnu modlitbu. Vyznal by som v nej svoju hlbokú vieru v Európu a prosil by som, aby si ma, nehodného – ale hlavne nás – udržala pod svojimi krídlami.
Neviem, koľko tam mohlo byť ľudí. Nebolo ich málo ani priveľa. Faktom je, že pri gotickej vežičke niekdajšieho františkánskeho kostola v petržalskom Sade Janka Kráľa sa v nedeľu mierne zamodralo modrými tričkami...
Nebavíme sa o tých, ktorí na „korzičkách“ odchádzajú a vstupujú do Elektier či do „napoleonských“ apartmánov. Zdá sa, že nie každý chrabrý bojovník proti niečomu, dokáže rovnako zvládnuť svoje miesto aj v boji v mene niečoho.
Tomáš Drucker bol v istom období slovenskej vládnej krízy v podstate ústrednou postavou, protagonistom. Futbaloví experti by povedali, že on bol v tejto vláde tým rozdielovým hráčom, ktorý robil výsledok.
V nedeľu 15. apríla na preplnenom Námestí SNP sa konal protest Za slušné Slovensko. Mal zmysel: K slušnému Slovensku sa opäť prihlásili desaťtisíce slušných Slovákov...
Škoda elegantného manažéra na špinavú a neslušnú prácu… Je nedôstojné púdrovať zašpinené ruky svojich pappenhajmských.
Vidím urazené hysterické tváre, plné strachu pred neznámou budúcnosťou. Vidím ruky, ktoré jedna druhú umývajú a sú pritom stále špinavé. Vidím nespútateľnú túžbu po návrate. Za každú cenu, aj za cenu obetí, za cenu povesti polície
Vŕta mi hlavou myšlienka. Keby to bol náš pán prezident Kiska nejakým spôsobom uhral na predčasné voľby a vyhrala by súčasná opozícia, čo by sa stalo, ako by to vyzeralo?
Pičus! spomeniem si. To je taká milá a prisprostastá postavička (jej autorom je výtvarník Viktor Frešo a vystavená je v bratislavskej galérii Danubiana), ktorá je takmer fotografiou slovenskej duchovnej a politickej scény.
Stojím na bratislavskom Hlavnom námestí. Bližšie k pódiu sa už nepretlačím. Práve hrá Korben Dallas. Radosť počúvať. Prizerajúci búrlivo reagujú. Na hudbu i na situáciu v krajine (Odstúpiť! Odstúpiť! Máte krvavé ruky!)
„Žalujme jojku“, radí mi právnik. „Za ohrozenie dobrej povesti.“ Zneistel som: „Ale čo ak nemám dobrú povesť a oni sa potom budú prehrabávať v mojej povesti?“ pýtam sa. „Prosím ťa, Fico a Slota si z ohrozenia povesti urobili perfektný biznis a od nich horšiu povesť ti už naozaj sotva môže niekto prišiť,“ pritvrdzuje advokát.
Chodím tam každý rok, niekedy aj viackrát. Na rybačku. Zakaždým, keď vystúpim z trajektu na nórsky breh, mám nutkanie pobozkať zem.
Šuchtám sa dolu Poštovou od podchodu smerom k Námestiu SNP. Teda v Bratislave. Na rohu Obchodnej sa mi do cesty čosi postaví. Hľadím: obrázok. Krásny, farebný obrázok, aký dokáže namaľovať len Jan Vermeer, pred ktorého obrázkami som iba pred pár dňami nemo a takmer aj bez dychu postával:
Pravdepodobne by som sa už k blogovaniu ani nevrátil, ale udalosti človeka niekedy predsa len vytočia a zmenia rozhodnutia. Nie sú to vážne veci, iba také taľafatky. Napríklad nedávno:
Náš pán prezident, iba málilinko vylezený z Fica, sa nadýchol, s nadšením vyslovil pochopenie so svojím predrečníkom a s búrlivým súhlasom zopakoval jeho túžbu: slovenská vláda a parlament potrebujú orgán, ktorý by náležite informoval o aktivitách vládnych orgánov a o dosiahnutých úspechoch.
Žena mi povedala: ,Čo máš s tými celebritami? Nepíš stále o nich! Kto to má čítať?´ Neviem síce, kto by to mal čítať, ale ja mám celebrity veľmi rád a so skutočnou vášňou sa venujem ich pohnutým osudom ako aj duchaplným „myslehnutiam“.
Pre každý prípad si s tým Schengenom chvíľu ešte počkám. Prežujem, že sme sa do neho včlenili nie vďaka Ficovi, Mečiarovi , Slotovi a Gašparovičovi, ktorí pílili hraničné rampy, ale napriek Ficovi, Mečiarovi, Slotovi a Gačparovičovi. Až potom to skúsim.
Predstavme si tú hrôzu: Parlamenty existujú nielen v demokracii, ale boli ony aj za komunizmu, fašizmu, zasadali aj v kráľovstvách a cisárstvach, ba aj v starom Ríme, ktorému pri troche šťastia v parlamente (senáte) mohol vládnuť Caligulov kôň. Treba poznamenať, že Rím vlastne pokračoval v tradíciách starého Grécka... A tak ďalej.
Môj priateľ bol radový komunista. Nenáročný. Sem-tam bol členom nejakého dielenského výboru, nič z toho vlastne nemal, akurát platil dosť vysoké členské, hoci gro jeho príjmov bolo nezdanené... Mal komfortný štátny byt v úplnom centre Bratislavy, ktorý dostal ešte v päťdesiatych rokoch a žil si pokojným životom svojho remesla, ktoré malo zlaté socialistické dno...
