Milan Resutík
Politika Ficove zlaté časy
Vŕta mi hlavou myšlienka. Keby to bol náš pán prezident Kiska nejakým spôsobom uhral na predčasné voľby a vyhrala by súčasná opozícia, čo by sa stalo, ako by to vyzeralo?
Milan Resutík (1941); diplomat a publicista. V rokoch 1996 – 2003 založil a vydával politicko-spoločensko-kultúrny mesačník DILEMA a sedem rokov viedol rovnomenné knižné vydavateľstvo DILEMA. Zoznam autorových rubrík: Dilemy Milana Resutíka, Kultúra, Návraty, Súkromné, Nezaradené
Vŕta mi hlavou myšlienka. Keby to bol náš pán prezident Kiska nejakým spôsobom uhral na predčasné voľby a vyhrala by súčasná opozícia, čo by sa stalo, ako by to vyzeralo?
Pičus! spomeniem si. To je taká milá a prisprostastá postavička (jej autorom je výtvarník Viktor Frešo a vystavená je v bratislavskej galérii Danubiana), ktorá je takmer fotografiou slovenskej duchovnej a politickej scény.
Stojím na bratislavskom Hlavnom námestí. Bližšie k pódiu sa už nepretlačím. Práve hrá Korben Dallas. Radosť počúvať. Prizerajúci búrlivo reagujú. Na hudbu i na situáciu v krajine (Odstúpiť! Odstúpiť! Máte krvavé ruky!)
„Žalujme jojku“, radí mi právnik. „Za ohrozenie dobrej povesti.“ Zneistel som: „Ale čo ak nemám dobrú povesť a oni sa potom budú prehrabávať v mojej povesti?“ pýtam sa. „Prosím ťa, Fico a Slota si z ohrozenia povesti urobili perfektný biznis a od nich horšiu povesť ti už naozaj sotva môže niekto prišiť,“ pritvrdzuje advokát.
Chodím tam každý rok, niekedy aj viackrát. Na rybačku. Zakaždým, keď vystúpim z trajektu na nórsky breh, mám nutkanie pobozkať zem.
Šuchtám sa dolu Poštovou od podchodu smerom k Námestiu SNP. Teda v Bratislave. Na rohu Obchodnej sa mi do cesty čosi postaví. Hľadím: obrázok. Krásny, farebný obrázok, aký dokáže namaľovať len Jan Vermeer, pred ktorého obrázkami som iba pred pár dňami nemo a takmer aj bez dychu postával:
Pravdepodobne by som sa už k blogovaniu ani nevrátil, ale udalosti človeka niekedy predsa len vytočia a zmenia rozhodnutia. Nie sú to vážne veci, iba také taľafatky. Napríklad nedávno:
Náš pán prezident, iba málilinko vylezený z Fica, sa nadýchol, s nadšením vyslovil pochopenie so svojím predrečníkom a s búrlivým súhlasom zopakoval jeho túžbu: slovenská vláda a parlament potrebujú orgán, ktorý by náležite informoval o aktivitách vládnych orgánov a o dosiahnutých úspechoch.
Žena mi povedala: ,Čo máš s tými celebritami? Nepíš stále o nich! Kto to má čítať?´ Neviem síce, kto by to mal čítať, ale ja mám celebrity veľmi rád a so skutočnou vášňou sa venujem ich pohnutým osudom ako aj duchaplným „myslehnutiam“.
Pre každý prípad si s tým Schengenom chvíľu ešte počkám. Prežujem, že sme sa do neho včlenili nie vďaka Ficovi, Mečiarovi , Slotovi a Gašparovičovi, ktorí pílili hraničné rampy, ale napriek Ficovi, Mečiarovi, Slotovi a Gačparovičovi. Až potom to skúsim.
Predstavme si tú hrôzu: Parlamenty existujú nielen v demokracii, ale boli ony aj za komunizmu, fašizmu, zasadali aj v kráľovstvách a cisárstvach, ba aj v starom Ríme, ktorému pri troche šťastia v parlamente (senáte) mohol vládnuť Caligulov kôň. Treba poznamenať, že Rím vlastne pokračoval v tradíciách starého Grécka... A tak ďalej.
Môj priateľ bol radový komunista. Nenáročný. Sem-tam bol členom nejakého dielenského výboru, nič z toho vlastne nemal, akurát platil dosť vysoké členské, hoci gro jeho príjmov bolo nezdanené... Mal komfortný štátny byt v úplnom centre Bratislavy, ktorý dostal ešte v päťdesiatych rokoch a žil si pokojným životom svojho remesla, ktoré malo zlaté socialistické dno...
O tak početných zlodejstvách, lúpežiach a neprávostiach bol kedysi informovaný len Vladimír Mečiar...
Nechcem veriť vlastným očiam. Po maštaľnom bulvári rezko vykračuje skupina ľudí. Nemá pred sebou dokonca rozvinutý ani červený koberec, ale o to rozvinutejší má zmysel pre bohatstvo slovenskej strednej a vyššej vrstvy... Z maštale nevychádzajú všetci, iba špička ľadovca. Ostatní partneri (sú tiež z koalície?) ostávajú vo vnútri, priviazaní v chlieve k svojim hrantom. Úbohé hoviadka, takto bezohľadne ich vytláčajú na okraj politického diania a s úplne nesymbolickým chomútom na šiji. Idú sa ubučať od smútku...