Robert Škerko
Osika rybník pri hraniciach.
Aj tragedia nás učí žiť,Je ťažké zmeniť si život,ale niekedy musíš sa prinútiť aby si zmenil aj to čo si mal veľmi rád.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Praca uz na mna necaka.lebo tu som skoncil asi pred 20 rokmi.Teraz mam vela casu .ale to mna netesi,leno som skoro stale len na balkone.Uz som s toho aj nervozny.lebo to trva velmi dlho.Tych 80 rokov som este v Umelke oslávil vesely a stastny.ale teraz tam už nemozem . Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Nezaradené
Robert Škerko
Ako som si kúpil prvé auto.
V júni 1957 som robil vodičské skúšky,ale vodičak som dostal až za dva ťýždne ,lebo 15.7.1957 som mal 18 rokov.Mohol som sa voziť len na bycikli,lebo nič iné som nemal.
Robert Škerko
Naša prvá dovolenka na Sázave .
JE silvester V ROKU 1962. Vystúpil som z vlaku v Bratislave . Mal som na sebe ešte vojenskú uniformu,lebo sme dostali rozkaz okamžite vypadnite z kasárni.Bol som na vojne dva roky a štyri masiace. Doma mňa vítala cela rodina .
Robert Škerko
My sme už boli v Karlovych Varoch v.r.1979
Skoro som zabudol ,že v roku 1979 sme už z mojou Monikou boli v Karlovych Varoch !
Robert Škerko
Moja škola v Rumburku
Narodil som sa v Plzni a po piatich rokoch sme sa odsťahovali do Bratislavy.Tu už žijem 76 rokov.Ale na Česko spomínam stále..To preto ,lebo tam žili rodičia mojej mamy,ja som sa učil v Rumburku .Na vojne som bol v Písku .
Robert Škerko
Nádherna cesta z Hradca Královeho cez Pardubice na Moravu
Keď som ešte podnikal,tak som z manželkou hľadal iné cesty do Bratislavy.Bolo to už veľmi dávno keď sme išli z Mladej Boleslavy do Bratislavy.Dali sme si kávu v Hradce a tam mňa napadlo že si tu cestu zmením.
Robert Škerko
Dnes sa naučím plávať, asi júl 1947.
Naša mama má veľa práce a musí sa starať o nášho bračeka Vladka.My dvaja z Ivanom musíme ísť do Blovic k babke. Tam nás čaká dedko aj Míra.To je náš strýko.
Robert Škerko
Keď pokosím trávu a opravím strechu na chalupe...
potom mi už bude hej. Ale ešte sa zastavím v obchodíku a v krčmičke na malé pivečko.Už z bratislavy pôjdem na vlak o 14.10.a potom na autobus do Lakšarskej Novej Vsi o 15.10.Potom nakúpim v obchode,vypijem to pivečko,alebo dve.
Robert Škerko
Ďalší životný zážitok !
Keď sme mali auto Ford Tranzit,tak som sa raz rozhodol,že prevapím Moniku pekným výletom cez Rakúsko.Auto som mal trochu prerobené ,lebo som vozil tovar aj deti na chalupu.
Robert Škerko
Moja cesta na vidiek
Teraz keď som stále doma si vspomeniem ako som sa nechal synom voziť na jeho farmu,Je mi stoho veselo aj keď teraz čučím doma.Moja cesta začínal len tak normálne.Syn sa motal po Petržalke
Robert Škerko
Niečo pekné,veselé a napínave.
Naši ludia sú už z tohoto bolavého ,organizovaného života unavený.Skúsim vás niečim rozveseliť,pobaviť a niečim napnúť !
Robert Škerko
Keď zatvárali aj matky s tromi deťmi
I keď som už starší, stále si pamätám na tie najhoršie chvíle v živote.Ťažko uveriť ,že sa takéto veci skutočne stali.
Robert Škerko
Idú nás znárodňovať
Znárodňovanie bolo pred rokmi strašiakom pre majitelov firiem.Prišlo to rýchlo. nečakane a zasiahlo to bolestivo pre veľa občanov.
Robert Škerko
Teraz mňa už ludia nepotrebujú.
Ráno som vstával o šiestej hodine. Umyť ,obliecť a najesť to trvalo asi pol hodiny.Sadol som si do pripraveného auta a pohol sa do práce.Cestou som si prezrel Dunaj,mosty,čerpadlá,rozostavané cesty a do práce som prišiel
Robert Škerko
Škoda, že život je taký krátky.
Až keď človek zostárne začne si všetky zážitky viac uvedomovať ako v bežnom živote.Ja si už terajší život viac cením a viacej hodnotím.Jednoducho ,všetko si už viac vážim.
reklama
Robert Škerko
Prekvapenie
V tomto čase byť niečim prekvapený je už skoro zázrak .Ja som to minulí týždeň zažil. V utorok ráno mi manželka povedala,aby som vstával,lebo o 9..00 príde náš syna Rasťo a ideme na výlet Nemám sa vypytovať aby sme to stihli..
Robert Škerko
Moja mama bola užasna žena.
Keď som niečo písal,tak skoro vždy o otcovi.Veľa krát som si zaspomínal aj na našu mamku ktorá sa veľa krát musela snažiť aby sme mali v živote skoro všetko čo sme potrebovali.
Robert Škerko
Spomienka na môjho otca.
Ubehlo už veľa rokov čo som debatoval z otcom.V roku 1980 sme sa nasťahovali do nového bytu v Petržalke.Moja dcera je už naozaj dospelá.Moji synovia už tiež dorástli.
Robert Škerko
Zase niečo napíšem
Dnes mám mimoriadne dobrý deň,tak vam zase niečo napíšem a podelím sa s vami o môj zážitok.Všetko prečítam a dám si kávičku.
Robert Škerko
Hlava ešte funguje.
Trochu mňa zatriaslo .aj nemocnica bola dobrá.Bol so tam asi 10 dní.Naučil som sa chodiť potom tlačiť vozík a trochu debatovať.Potom som už začal zase žiť
