Ján Roháč
Polícia a cyklisti - nejde to inak?
Polícia SR nezvláda nárast bicyklovania na slovenských cestách. Dá sa to pochopiť, takýto prudký rast bicyklizmu zaskočil mnohých. Ale už je načase sa prispôsobiť a naozaj konať, nie iba natáčať videá.
Prostý občan Slovenska, ktorého zaujíma udržateľná mobilita, turizmus, ochrana prírody a pamiatok a všetko okolo toho. A popri tom ešte amatérsky fotografujem :-) Zoznam autorových rubrík: Fotoblogy, Súkromné, Nezaradené
Polícia SR nezvláda nárast bicyklovania na slovenských cestách. Dá sa to pochopiť, takýto prudký rast bicyklizmu zaskočil mnohých. Ale už je načase sa prispôsobiť a naozaj konať, nie iba natáčať videá.
Slovenská verejná správa poväčšinou už nie je schopná spravovať náš štát. Môžeme iba hádať, či je to neschopnosť, lajdáckosť alebo cynizmus a či všetko dokopy. Prečítajte si cestársku prípadovú štúdiu, je na zaplakanie.
S veľkou slávou ohlásil minister životného prostredia a jeho ministerstvo spustenie dotácií na nákup elektrických áut pre inštitúcie verejnej správy. Na jedno elektrické auto prispejú sumou až 30.000 €. (Foto: Martin Dubovský)
Necelé tri marcové dni som pracovne strávil v mestečku Baden bei Wien neďaleko od Viedne. Popri práci som si našiel čas na prechádzky a fotografovanie a to mesto, pre Slovákov v tieni veľkej Viedne, za to rozhodne stojí.
Slovenský parlament sa opäť raz po dlhej dobe venoval legislatíve pre cyklistov. Hurá! Na všeobecné prekvapenie odklepol včera cyklistom zrušenie nulovej tolerancie alkoholu.
Autom do školy, autom zo školy, autom na krúžky, autom z krúžkov, autom na tréning, autom z tréningu. Sám. Bez kamošov.
Na tieto fotografie z Lisabonu nie som veľmi hrdý. Aj som váhal, či ich vôbec publikovať. Robil som ich v nefotografickom čase, po večeroch, v daždi či z rikše. Ale to mesto si to zaslúži, je totiž pekné aj na nepekných fotkách.
Tisícky nenápadných a zabudnutých pamiatok sú roztrúsené po slovenskej krajine. Jednou z nich je kalvária na Hornej Rovni nad Banskou Štiavnicou. Je tak trochu bokom, je maličká, ale je magická. Aspoň pre mňa.
Podgorica je hlavné mesto Čiernej Hory a tak som - až na tri výnimky - poňal tento blog čierno-bielo. Strávil som v nej iba niečo vyše 24 hodín, na túlanie som mal fakt iba pár chvíľ popri pracovných povinnostiach.
Dva dni na služobke na Balkáne, v pondelok Priština, hlavné mesto Kosova, v utorok Podgorica, hlavné mesto Čiernej Hory. Na krátku prechádzku v Prištine som mal iba dve hodinky doobeda, tak tu je pár dojmov a fotografií.
Práca ma zaviedla na pár dní do Ríma. Býval som na vychytenej Via Veneto v strede mesta, čo síce bolo exkluzívne ubytovanie, ale keďže som málo voľného času, tak som sa vlastne pohyboval stále iba v tom najturistickejšom centre a to veru nie je pre mňa ten pravý Rím. Nebolo kedy zajsť tam, kde žijú normálni Rimania. Ale tak či tak, po práci som sa túlal uličkami Večného mesta, jednej z najnavštevovanejších destinácií sveta a snažil som sa zachytiť tú pestrosť...
Tieto fotografie spája hádam iba región, všetky sú zo stredného Slovenska. A ešte obdobie, všetky sú z tejto zimy. Inak sa k sebe moc nehodia, nuž ale nemusíme sa vždy držať tém a pravidiel, že?
V ostatných dvoch rokoch trávim v Banskej Bystrici veľa pracovného času. Po meste chodím peši a ak mám čas, tak trochu pofotím, či už je leto, zima, deň, noc ...
Zopár fotiek a komentárov k nim... Dnes z okolia jesenno-zimnej Banskej Štiavnice
Toto je priateľský príhovor dobrovoľníkom zo združenia Červená studňa, ktorí, iste nevedomky, znižujú turistickú hodnotu štiavnických jarkov. Snažil som sa im dnes pri náhodnom stretnutí na Hornom hodrušskom jarku vysvetliť, čo sa mi na ich aktivite nepáči, ale nenechali ma to povedať... :-( Tento list je síce napísaný na blogu SME, ale nedal som ho zatiaľ na voľnú publikáciu, takže ho vidia iba tí, ktorí majú jeho adresu alebo ktorí ho našli nejako náhodou (čo nepredpokladám). Ale čo nie je, môže byť, že ... ----------------------------------------------------------------
Prvý jarný deň, slnečno, teplo, sucho. Ide jar, po nej leto a po nej jeseň. Začína cyklistická sezóna. Stále viac a viac ľudí vyťahuje bicykle. Popri rekreačných cyklistoch a cykloturistoch stále viac a viac ľudí jazdí na bicykli do práce, na nákupy, do školy a to najmä vo väčších mestách.
Strávil som pár dní v rakúskom turistickom regióne Salzkammergut. Len tak, júlový týždeň rodinnej dovolenky, týždeň aktívneho pohybu najmä na bicykli. Aj keď išlo o dovolenku, tak stále som nechtiac „pracoval“, keďže som sa týždeň pohyboval v turistickej destinácii prinajmenšom európskeho významu a tak aspoň takto z rýchlika som si všímal manažment turizmu a porovnával ho zo Slovenskom. No a v porovnaní zo Slovenskom ma upútali tri veci.
Po príprave likvidačnej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá ak prejde, tak významne obmedzí možnosti živobytia turistických sprievodcov na Slovensku (pozri môj blog tu), pripravilo tentokrát ministerstvo pôdohospodárstva ďalšiu fatálnu ranu turistike na Slovensku. Táto je ešte horšia, týka sa miliónov Slovákov a významne obmedzuje pešiu turistiku v slovenských horách.Doplnené: Do textu som doplnil možnosť podporiť hromadnú pripomienku k novele lesného zákona.
Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Novela je odbornou verejnosťou odmietaná, zatiaľ som nepočul jediný ochranársky (sic!) názor, ktorý by s navrhovanými zmenami súhlasil. Veľmi kontroverzné sú veci, ktorá sa v nej navrhujú pre lesné hospodárstvo, manažment ochrany prírody a iné. Ako turistického sprievodcu ma zaujal návrh na regulovanie sprievodcovskej činnosti v chránených územiach. No, zaujal je dosť nevhodné slovo, vhodnejšie je napísať, že ten návrh ma šokoval.
Čakal som s kamarátkou Dittou v jej penzióne na skupinu fínskych hostí, ona im mala dať v reštaurácii najesť a ja ich uviesť do slovenských reálií. Keďže riadne meškali, tak sme ako profesionálne postihnutí ľudia kecali zase len o turizme na Slovensku a v našom regióne. No a tu som zrazu dostal od nej vynadané, že môj článok o slovenskom turizme, ktorý som uverejnil pred pár mesiacmi, je jednostranný, opisuje iba zápory a ako k tomu prídu tie zariadenia a služby, ktorým predsa len záleží na kvalite a ja ich hádžem do jedneho vreca s tými nekvalitnými.