Tisíc rokov mesta
Jaroslavľ sa považuje za najstaršie mesto ležiace na Volge - v roku 1010 ho založilo rostovské knieža Jaroslav Múdry, syn Vladimíra, ktorého prezývali „Krstiteľ Ruska". So založením mesta sa spája legenda, ktorá je navždy odzrkadlená v mestskom erbe, na ktorom nájdete medvedicu s halapartňou. Povráva sa, že miesto na založenie mesta knieža Jaroslav objavil počas plavby Volgou, keď na sútoku riek Volga a Kotorosľ, ktoré sa dnes nazýva Strelka, uvidel vhodné miesto pre novú pevnosť. Tam však už žil kmeň divokých bojovníkov ugrofínskeho pôvodu, ktorí útočili na lode vezúce tovar. Jaroslav sa rozhodol pomôcť kupcom, no keď vystúpil na breh osídlenia, ktoré sa v tom čase volalo Medvježij ugol, nahnevaní dedinčania proti nemu poštvali ich posvätného medveďa. Jaroslav medveďa zabil svojou halapartňou a na tom isto mieste dal postaviť pevnosť pomenovanú po sebe.
V dvanástom storočí boli v meste postavené prvé kláštory. Na prelome 13. a 14. storočia mesto stíhali rôzne katastrofy: nájazdy Zlatej hordy, ničivé požiare, ktoré spálili väčšiu časť mesta, ktoré bolo v tom čase postavené z dreva, či mor. Napriek tomu, že mnohé budovy sa stavali od základov aj niekoľkokrát, mesto sa preorientovalo na kameň ako stavebný materiál až v 16. storočí, dovtedy mu to financie nedovoľovali. Až do konca Smuty, obdobia medzi tým, ako v Rusku vymrela dynastia Rurikovcov a nastúpila dynastia Romanovcov, bolo mesto pod nadvládou Moskvy. Po skončení tohto obdobia nastal v Jaroslavli skutočný rozmach, mesto začalo konečne ťažiť zo svojej výhodnej obchodnej polohy, jeho bohatstvo rástlo a pribúdali aj noví obyvatelia. Na začiatku dvadsiateho storočia bola Jaroslavľ známa aj ako priemyselné mesto.
Druhá svetová vojna Jaroslavli našťastie až tak neublížila a to najmä preto, lebo nemeckým vojskám sa nepodarilo dostať poza obrannú líniu Moskvy. V Jaroslavli našlo nový život mnoho detí, ktoré sem počas obliehania Leningradu previezli cez zmrznuté jazero Ladoga.
Staré mesto a nábrežie Volgy
Jaroslavľ je mesto ako namaľované z obrázka a na rozdiel od väčšiny miest Zlatého kruhu, ktoré sa navštevujú zväčša na jeden deň, sa tu dá stráviť príjemný víkend a vždy budete mať čo robiť a kam sa pozrieť. Dominantou mesta je Kostol Proroka Eliáša a Spasskij monastir, oba s typickými bielymi stenami a zelenými cibuľkami vežičiek so zlatými ornamentmi na ich vrchu. V Spasskom monastire môžete vyliezť až na vrchol zvonice a priestranná vyhliadka vám ponúkne jeden z najkrajších pohľadov na mesto. V komplexe kláštora žije medvedica Máša, maskot mesta. Historické centrum Jaroslavle bolo v roku 2005 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ako skvele zachovaný súbor kultúrnych i architektonických pamiatok. Ostávajúc pri medvedej téme, pri jednej z pivární je veľká bronzová socha medveďa, ktorý vždy na celú hodinu ručí. Ničnetušiacich turistov to dokáže celkom slušne vystrašiť.
Najväčšou dominantou mesta je však samotná rieka Volga so svojím prítokom Kotorosľ. Najkrajšie kaviarničky a reštaurácie sú vždy tie s výhľadom na rieku s celkom rušnou lodnou dopravou. Pri príležitosti tisícročia založenia mesta dostala Jaroslavľ novú dominantu - poloostrov na Strelke, ktorý bol na tomto mieste umelo nasypaný. Veľký park so spievajúcimi fontánami a veľkým stĺpom, ktorý oslavuje tisícročie mesta, začali miestni vyhľadávať pre príjemnú romantickú atmosféru najmä v podvečerných hodinách. Okrem zakladateľa, Jaroslava Múdreho, na miléniovom stĺpe nájdete mnoho historických osobností úzko spätých s týmto mestom. Nás najviac zaujala podobizeň prvej kozmonautky Valentíny Tereškovej.
Tulský kláštor
Víkend v Jaroslavli sa neráta, ak ste neabsolvovali plavbu po Volge. My sme sa plavili vznášadlom, ktoré kormidloval veselý Ukrajinec. Vždy nám zakričal, aby sme vystrčili hlavu von z vetracieho otvoru na streche, keď sme plávali okolo niektorého z kostolov či kláštorov. Snáď sa to rátalo, pretože poriadnu plavbu loďou sme nestihli. Totiž, my sme sedeli na nábreží na... no povedzme kávičke, nikam sa neponáhľajúc, veď času je dosť. Potom sme ostali prekvapení, keď sa do výletnej lode začalo valiť toľko turistov, že nás prešla všetka chuť kamkoľvek sa plaviť.
V Rusku sa však riešenie každého problému nachádza obzvlášť rýchlo a my sme už o chvíľu, ešte stále spoza stola v reštaurácii, volali taxík, ktorý nás odviezol, a o poznanie rýchlejšie, do Tulského kláštora ešte skôr, než sa doň stihli vyrojiť všetci turisti. A poviem vám, takýto kláštor som ešte nevidela. Vraj na jeho chod štedro prispieva Irina Abramovičová, exmanželka podnikateľa ruského pôvodu, ktorého snáď nie je potrebné bližšie predstavovať. Snehobiele steny a kláštor v perfektnom stave sme očakávali, vlastná brezová šťava a ďalšie zaujímavé výrobky nás tiež neprekvapili. Zato ohrádka s ružovými plameniakmi okolo umelo vytvoreného jazierka v areáli kláštoru už áno. Takýchto amerických momentov v ňom bolo viacero, snáď aj preto, že kláštor bol oficiálne rozpustený a náboženský život sa v ňom obnovil až v roku 1987. V roku 2003 sa mu vrátila kópia pôvodnej ikony Tolžskej Panny Márie, ktorá bola od roku 1920 vystavená v Múzeu umenia v Jaroslavli.
A čo tie pamiatky z bankovky? Na lícnej strane je pamätník Jaroslava Múdreho a Kaplnka Panny Márie Kazaňskej, holografický znak s fialovými odleskami zobrazuje erb mesta - medveďa s halapartňou. Rub zobrazuje Chrám Jána Krstiteľa. Príďte do Jaroslavle a porovnávajte originály s ich zelenými podbizňami!
