Uglič
Toto mesto, založené v desiatom storočí, bolo malým kniežatstvom až do takmer polovice štrnásteho storočia, kedy sa stalo súčasťou Moskovského veľkokniežatstva. Svoje meno získalo podľa ruského slova ugol - ostrej zákruty, ktorou sa v tejto časti svojho toku skrútila rieka Volga. Mesto niekoľkokrát podpálili mongolskí Tatári, Litovčania i Tverské veľkoknieža. Ivan Hrozný odovzdal mesto počas svojej vlády do držby svojmu mladšiemu bratovi Jurijovi. Práve Uglič sa stal miestom hroznej vraždy desaťročného cároviča Dmitrija Ivanoviča, ktorý tu žil vo vyhnanstve po smrti svojho otca Ivana Hrozného. 15. mája 1591 našli chlapca na nádvorí s podrezaným hrdlom. Najpravdepodobnejším vinníkom bol Ivanov radca Boris Godunov ktorý mal vydať príkaz na tento krutý čin, pričom podľa Puškinovho rovnomenného románu a neskoršej Mussorgského opere ho táto vina gniavila po zvyšok jeho života. Oficiálne vyšetrovanie uzavrelo prípad ako nešťastnú náhodu - cárovič sa mal sám podrezať počas epileptického záchvatu. Kde je pravda, je otázne, no pravoslávna cirkev by Dmitrija ako následníka trónu i tak nikdy neuznala, pretože pochádzal z Ivanovho siedmeho manželstva, zatiaľ čo následníkov uznávali len z prvých troch manželstiev. Smrť cároviča Dmitrija, ako posledného z dynastie Rurikovcov, začala temné obdobie v ruských dejiných, nazývané smuta.
Nech už bol cárovičov nárok na trón akýkoľvek, nič to nemení na skutočnosti, že sa preliala krv vládnucej dynastie. Preto v roku 1690, na mieste, kde mladý cárovič naposledy vydýchol, je postavený jeden z troch kostolov na preliatej krvi v Rusku. (Ďalšie dva nájste v Petrohrade, na mieste kde zomrel cár Alexander II., a v Jekaterinburgu, na mieste bývalého domu Ipatjeva, kde zavraždili celú rodinu cára Mikuláša II..) Kostol Sv. Dmitrija na preliatej krvi si všimnete už od vstupu do Kremľa. Jeho architektúra spája asi všetky typické farby ruských pravoslávnych chrámov do jedného harmonického celku. Najprv si všimnete bielo-červené steny, potom vám do očí udrú modré cibuľkovité dómy nad vežami, posiate zlatými hviezdami a na koniec vás prekvapí prítomnosť typickej zelenej strechy. Keď vojdete dnu, objavíte fresky v žiarivých farbách a zvon, s ktorým sa tiež spája zaujímavý príbeh. Najprv zvonil na smrť cárovičovi, potom mal jeho zvuk zvolať občanov na povstanie. A za to ho dal Boris Godunov symbolicky zbičovať, potom mu dal vytrhnúť srdce a milý zvon si niekoľko rokov pobudol vo vyhnanstve na Sibíri, v Tobolsku.
Za čias socializmu sa v Ugliči vyrábali hodinky Čajka. Dnes je to živé mesto, ktoré najmä počas slnečných letných dní víta mnoho turistov. Okrem pamiatok v kremli je tu mnoho typických pridružených atrakcií, okrem iného Múzeum vodohospodárskeho inžinierstva, Múzeum väzenského umenia, Múzeum bábik, Múzeum vodky, či Múzeum ruských ľudových povier. V meste je niekoľko reštaurácií, my sme vyskúšali reštauráciu hotela Volžskaja riviera, ktorý, mimochodom, ponúka nádherné suveníry pre skutočných zberateľov, samozrejme v patričných cenových reláciách...
Rostov velikij
Ach tie ruské Rostovy, trochu nám komplikujú život, keď sa o nich bavíme. Oni sú totiž dva: jeden je Rostov nad Donom a je správnym centrom nielen Rostovskej oblasti, ale aj celého Južného federálneho okruhu. A potom tu máme mesto, ktoré sa volá jednoducho Rostov a nájdete ho v Jaroslavľskej oblasti. Ruská železničná spoločnosť ho označuje ako Rostov jaroslavľský, no miestni ho nenazvú inak než Rostov velikij, teda Veľký Rostov. A aby sme to ešte viac skomplikovali, prívlastok „veľký" odkazuje skôr na históriu mesta, než na jeho rozlohu. Štyridsaťtisícové mesto pôsobí najmä v jesenných a zimných mesiacov prekvapujúco malo a unavene. O to viac vás prekvapí jeho impozantný kremeľ.
Prvými obyvateľmi usadlosti, ktorá sa na mieste dnešného Rostova nachádzala, boli Vikingovia, či Varjagovia, ako ich Slovania od nepamäti nazývali. Súčasťou Moskovského veľkokniežatstva sa mesto stalo v roku 1474. Od štrnásteho storočia tu sídlili arcibiskupi a od šestnásteho storočia metropolitovia. Práve jeden z nich, Jona Sjosjevič, dal v Rostove postaviť kremeľ. Keďže to bola rezidencia metropolitu, rostovský kremeľ v skutočnosti nie je kremľom v pravom slova zmysle. Luxusné sídlo nájdete uprostred mesta a zároveň na brehu jazera Nero, odkiaľ je na kremeľ krásny výhľad. Ako prvý si všimnete Chrám zosnutia presvätej bohorodičky, celý biely, s piatimi striebornými dómami. V súčasnosti v ňom prebieha reštaurácia fresiek, no ísť pozrieť dnu sa oplatí aj tak.
V areáli kremľa je viacero kostolov a niekoľko múzeí. Všetky kostoly kremľa majú biele steny a strieborné dómy, vďaka čomu pôsobí veľkolepo a čisto. Uprostred záplavy bielej však nájdete aj zelené plochy, tie najkrajšie v záhrade metropolitov. A čo miestne suveníry? Rostov je známy svojimi finiftami - miniatúrami z emailu. Najprv ich poobdivujte v jednom z kremeľských múzeí a potom si vyberte jeden pre seba, na pamiatku.
