Z ulice vila nepôsobí nijak majestátne. Vidíte jedno biele nadzemné podlažie a garáž. Na prvý pohľad by ju laik podľa štýlu, v akom bola postavená, odhadol ako relatívne novú stavbu, no nemôže sa viac mýliť. Architekt Ludwig Mies van der Rohe vypracoval jej architektonický návrh v roku 1928 a už v roku 1930 sa manželia Greta a Fritz Tugendhatovci mohli do svojho nového domova nasťahovať. Vilu zaplatil Gretin otec a za jej cenu si mladomanželia mohli dovoliť dvadsať viliek aké by ste mohli nájsť v jej okolí. Lenže Greta a Fritz nechceli vyčačkanú veľkú vilku, prednosť dali moderným trendom v architektúre a netradičným materiálom. Vraj nenávideli secesiu, ktorá v tej dobe v Brne letela. A práve tak vznikol tento kus umenia.
Ďalšia história budovy už taká veselá nie je, v roku 1938 museli manželia Tugendhatovci vilu z dôvodu perzekúcie Židov opustiť a emigrovať do Švajčiarska. Vila sa už nikdy nepoužila na svoj pôvodný účel, teda na bývanie. O rok neskôr ju skonfiškovalo Gestapo, ktoré ju používalo ako administratívne a ubytovacie priestory. Už v tom čase sa prerábala a bohužiaľ aj vykrádala. Nepomohli jej ani boje počas druhej svetovej vojny a Rusi údajne veľkú obývaciu izbu používali ako stajňu pre kone. Československo v nej písalo posledné stránky svojej histórie v roku 1992, keď sa tu stretli Klaus s Mečiarom, aby si Československo "podelili". Veľká rekonštrukcia a reštaurácia vily začala v roku 2010 a údajne stála 150 miliónov českých korún. Verejnosti ju sprístupnili v marci 2012. Tretí marcový víkend som si ju bola s manželom pozrieť.
Ak by ste chceli do Brna s cieľom prehliadky vily zavítať aj vy, odporúčam vám zarezervovať si lístok na prehliadku vopred. Neviem ako je to teraz, ale ešte vlani bývali najmä víkendové exkurzie vypredané dva či tri mesiace vopred. Je to spôsobené obmedzeným počtom prehliadkovej skupiny vzhľadom na veľkosť priestorov. Tugendhat si môžete pozrieť v dvoch okruhoch: štandardnom a rozšírenom technickom, ktorý vás zavedie do jej zázemia.
Obytné miestnosti na treťom nadzemnom podlaží, kde prehliadka začína, sú prekvapujúco skromne vybavené a jednoduché. Na zemi však nájdete linoleum a všetok nábytok pôsobí mimoriadne moderne. Greta a Fritz mali oddelené spálne a mimoriadne ironicky pôsobí podobizeň svokra práve vo Fritzovej izbe - asi aby mal vždy na pamäti, kto túto parádu zaplatil. Už tu však nájdete typické dizajnové stoličky a po tom, čo sa s nimi zoznámite, sa budete čudovať, kde všade ich nájdete. Väčšinou sú to ale nelicencované kópie, pretože jediná firma, ktorá vyrába stoličky Barcelona, Brno a Tugendhat legálne na základe licencie, za ne pýta 6000 eur za kus. To, že sa mnohokrát objavili aj na filmovom plátne len svedčí o ich nadčasovosti.
Zelené stoličky Barcelona a biele stoličky Tugendhat
A potom prechádzate na druhé nadzemné podlažie, ktoré je jedným obrovským otvoreným priestorom, ktorý bolo ale možné predeliť závesmi. Filozofiou za týmto netradičným riešením bolo voľné plynutie priestoru bez zbytočných predelov. Nádherná ónyxová stena je dominantou a paralelne s ňou sú dve obrovské sklá prednej steny, ktoré sa dokážu úplne zasunúť do podlažia pod nimi, čím sa z obývacej miestnosti stane terasa. V jedálenskej časti sa nachádza onen okrúhly stôl na ktorom sa delio Československo a podľa potreby sa jeho časti pridajú alebo odoberú.
Pergamenom potiahnuté stoličky Brno
Pokračuje sa už technickým okruhom a to do kuchyne, klimatizačných priestorov, kotolne a sušiarne. Sú to zaujímavé priestory a vidieť to, ako sa napríklad s klimatizačnou technikou vysporiadali pred takmer storočím, je fascinujúce. V priestoroch prvého nadzemného podlažia je tiež malá výstava venovaná histórii vily a stoličky Brno a Tugendhat, na ktoré si môžete aj sadnúť. Tie ostatné vo vile sú totiž exponáty. Bohužiaľ niektorí...
Na túto stoličku Brno si sadnúť môžete
...a tu sa dostávame k drobným negatívam celej prehliadky, na ktoré je dobré vopred sa pripraviť, aby ste neodchádzali sklamaní. V prvom rade si myslím, že na taký intímny priestor je prehliadková skupina asi dvadsiatich ľudí priveľa. Cez niektoré priestory sa pretáčate jeden cez druhého aby ste všetko mohli vidieť. Hneď pri vchode, napriek upozorneniu si niektorí "uvedomelí" turisti okamžite sadli na jednu zo stoličiek v hale, veď načo by sedeli. Nevadí, že je to drahý zreštaurovaný unikát. Jednoducho, mnoho z návštevníkov vidí Vilu Tugendhat skôr ako kuriozitu, než ako klenot svetovej architektúry, ktorý dodnes uchvacuje svojou nadčasovosťou. Moja rada? Nenechajte si nimi pokaziť zážitok!
