Z histórie
Všetko sa to začalo 13. augusta roku 1704, kedy John Churchil, čerstvý vojvoda z Malborough, spolu s princom Eugenom Savojským, ktorého si našinec spája najmä ako poraziteľa Turkov, porazili v bitke pri Blindenheime bavorské a francúzske vojská. Kráľovná Anna mu z vďaky venovala kráľovské majetky vo Woodstocku. Rozsiahle zelené lúky a lesy bohaté na divú zver si priam pýtali majestátne rodové sídlo, ktoré by na nich dozeralo. Úlohu architekta dostal amatér – bývalý vojak a scenárista Sir John Vanburgh, v spolupráci s architektom Nicholasom Hawksmoorom. Vanburgh sa chcel na paláci vyšantiť vo vyčačkanom štýle európskeho baroka. Rozlet jeho tvorivosti však pribrzdili problémy s financovaním a nevôľa zo strany Johnovej manželky Sarah, ktorá chcela najať známeho architekta Sira Christophera Wrena, ktorý navrhol aj Katedrálu sv. Petra a Pavla v Londýne.
Napriek tomu, že John Churchill mal od koruny prisľúbené peniaze na stavbu sídla, parlament sa nevedel dohodnúť na sume, ktorú mu k pôvodným šesťdesiatim tisícom libier, ktoré sám investoval, priklepne. Tento spor sa tiahol dlho, náklady na stavbu rástli a Churchillovci museli na istú dobu ujsť za La Manche. Po smrti kráľovnej sa vrátili do Anglicka, pokračovali v stavbe na vlastné náklady, no problémy pretrvávali. Vojvoda dostal porážku a na stavbu začala dohliadať jeho šetrná žena, ktorá pravidelne kritizovala Vanburgha pre vysoké náklady stavby. Nakoniec našla vlastných majstrov, ktorí práce vykonali lacnejšie. V roku 1723 sa nad vchodom do parku od dediny týčil víťazný oblúk.
Po smrti prvého vojvodu z Marlborough zdedila titul a majetky jeho dcéra Henrietta, čo ale vyžadovalo prijať špeciálny zákon. Po jej smrti zdedil titul jej syn Charles Spencer. Napriek tomu, že na rozdiel od ostatných šľachtických rodov neboli Spencerovci-Churchillovci významne majetní, mali dosť prostriedkov na to, aby si v pokoji užívali svoje majetky. Problémy prišli s piatym vojvodom, ktorý rozhadzoval ako sa len dalo a postupne popredával všetky rodinné sídla okrem Blenheimu. Finančné suchoty spôsobili, že Marlboroughovci sa postupne začali zbavovať časti svojej rozsiahlej knižnice, drahých šperkov a niekoľkých vzácnych umeleckých diel vrátane Rubensa, Raphaela či Van Dycka. Nič však nepomáhalo, skromné príjmy rodu nestačili na údržbu pompézneho sídla.
Záchrana prišla v podobe Charlesa, deviateho vojvodu z Marlborough, ktorý veľmi rýchlo dospel k záveru, že ak nemôže peniaze získať prácou (šľachte to tak diktovali spoločenské normy), musí sa dobre oženiť. A tak sa dohodol s rodičmi krásnej Consuelo Vanderbiltovej, bohatej dedičky železničiarskeho impéria, ktorá do manželstva priniesla veno dnes rovnajúce sa osemdesiatim miliónom eur. Charles Consuelo nielenže nemiloval, ale jeho srdce už patrilo inej žene, čo svojej mladej neveste povedal hneď v kočiari počas cesty zo svadobného obradu. Palác sa dočkal mnohých rekonštrukcií, návratu niektorých artefaktov, no za cenu nešťastia krásnej vojvodkyne. Tá sa s Charlesom rozviedla po dvadsiatich piatich rokoch manželstva. Dnes obýva palác jedenásty vojvoda so svojou štvrtou manželkou, okrem vlastného krídla majú k dispozícii aj taliansku záhradu, ktorá je pre verejnosť uzavretá.
Turistická atrakcia
Bez ohľadu na ročné obdobie je Blenheim plný turistov. Nečudo, je to najobľúbenejšie miesto na jednodňový výlet z Oxfordu. Do Blenheimu chodí pravidelne linkový autobus, ktorý vás vysadí pri prvých bránach sídla. Ako prvý vás prekvapí dom správcu. V porovnaní s palácom je to skromná malá chalúpka, na dnešné pomery však celkom slušná vilka. Dlhá cesta vás dovedie až k bránam paláca. Bežný lístok stojí 22 libier a 50 pencí, čo je dosť. Túto sumu som však platila iba raz, pravidelní návštevníci si môžu lístok zmeniť za ročnú priepustku, vďaka ktorej sú ďalšie návštevy bezplatné. Ešteže tak, pre študenta to bola aj tak celkom slušná pálka.
Samotné honosné sídlo má dve prehliadkové poschodia: na prízemí sú vystavené rodinné artefakty, majestátne reprezentačné priestory, mnoho obrazov, keramiky a ďalších umeleckých predmetov. Z druhého poschodia spravili zaujímavú interaktívnu prehliadku, ktorá pomocou rozprávajúcich figurín a trojrozmernej projekcie vykladá históriu paláca a rodu Marlboroughcov. Počas prehliadky prízemia navštívite aj miestnosť, v ktorej sa narodil Winston Churchill, vnuk siedmeho vojvodu z Marlborough, jeho krstnú košieľku či pramienok jeho chlapčenských kučeravých vláskov.
Po prehliadke paláca nasleduje prehliadka jeho rozsiahlych záhrad a parku, ktorú treba plánovať podľa zdatnosti návštevníka, lebo uchodiť sa v nich je veľmi jednoduché. Park vás dostane až do dedinky Woodstock, záhrady zasa prekvapia množstvom fontán a sôch. Pre malých má Blenheim bludisko, levanduľovú záhradu, skleník s motýľmi a k tejto časti záhrad vedie malá železnica.
Po vyčerpávajúcej návšteve je čas na piknik. Ak ste si nedoniesli svoje potraviny, nevadí, Blenheim má niekoľko reštaurácií a kaviarní a výber je široký. Moje osobné odporúčanie? Pohár sektu, ktorý si vychutnáte na lavičke s výhľadom na obrovskú zeleň hradného parku pred vami.
