Počas asi dvojhodinovej zastávky sme sa vylodili v Krakowe, pozreli si hrad Wawel, staré a ešte staršie budovy a Rynek glowny, najväčšie stredoveké námestie v Európe. Wawel stojí na kopci, ktorý bol osídlený už v období staršej doby kamennej. Komplex historického centra dotvára časť Kazimierz a štvrť Stradom. Zaujímavé je, že na rozdiel od iných stredovekých miest sú ulice Stareho Miasta rysované ako podľa pravítka, čo je typické skôr pre moderné mestá. Môže za to kráľ Boleslav V. a tento pôdorys pochádza z roku 1257. Univerzitná štvrť Krakowa je jednou z najstarších v Európe a medzi jej známych absolventov patrí aj Mikuláš Kopernik či Karol Wojtyla, neskôr pálež Ján Pavol II.
Po chvatnej prehliadke mesta sme pokračovali ďalej. Najväčšie nervy sme mali, keď nám naša navigácia prvýkrát ukázala, koľko nám ostáva do vybraného kempu. Zhruba päť a štvrť hodiny. Akosi to nesedelo s kilometrovým odhadom, to sme ale ešte neboli úplne zoznámení s realitami poľských ciest. Tak nám to nakoniec aj trvalo, ale našťastie aj s dvomi prestávkami. Cestu sme prešli cez Radomu a poľský Mníchov - Mnichow.
Nakoniec sme dorazili do kempu, ktorý sme si vybrali mimo Varšavy na odporúčanie dvoch kamionistov. Tých sme stretli na odpočívadle, keď sa vracali domov, na sever vraj chodia pravidelne. Keďže sme už vedeli, že cesta priamo cez Varšavu nás neuveriteľne zdrží, vybrali sme si kemp, do ktorého sa dostaneme najskôr. Ten nebol priamo v meste, ale pri jednom z obchvatov.
„Wok bol skvelý zážitok!“ Crki
Nuž a kemp Wok nás mimoriadne prekvapil. Bol prvotriedny, s teplou vodou a peknými sprchami, kuchynkou a záhradkou. Celý bol oplotený a bránu otvárali len na požiadanie. Všade boli vysadené stromy a bol útulne maličký. Stany, spolu s fúkaním matracov, boli hotové v priebehu hodiny. Verili sme však, že do konca dovolenky si tento čas zlepšíme.
„Ale komáre boli najhoršie v Poľsku. Vystúpil som z auta a už na mňa naleteli.“ Ivan
Z Poľska do Litvy
Druhý deň nášho výletu. Deň takzvaný tranzitný, ktorých nás počas cesty čakalo asi šesť. Ich cieľom bolo uraziť čo najdlhšiu vzdialenosť, bez zastávok na poznávanie a spoznávanie. Znamená to toľko, že programom celého dňa bolo poskladanie stanov, pobalenie sa a potom už len celý deň v aute smer Litva.
Ivan konštatoval, že cesty z Varšavy vyzerajú ako tie ruské – mimo mesta minimum osobných áut, ale zato samý kamión. My sme ešte mali šťastie na kolónu talianskych karavanistov, ktorých sa nám postupne podarilo popredbiehať, po dlhých úporných chvíľach a vyplytvaní značného množstva paliva. Keď som si trúfla navrhnúť servisnú zastávku, báli sme sa, že nás dohonia a opäť predbehnú, no usmialo sa na nás šťastie – milí talianski karavanisti sa zastavili na obednú prestávku na tom istom mieste. To sme využili a s radosťou a veľkou chuťou otvorili fľašu zaváraných klobások...
„Litva? Veľa kráv, veľa benzíniek.“ Vladko
Litva je z pohľadu motoristu dosť nezaujímavá krajina. Všade samá rovná cesta a diaľnica, na ktorej je povolená maximálna stovka. Veľa kráv všade navôkol, veľkosť ich stád ma celkom prekvapila. Už sme len spomínali kde a ako nás Poľsko pobavilo – napríklad keď sme videli dedinku Nowinka. No to nám bola ale novinka... Ale potom už nič také. Niekde po ceste tesne pred príchodom do Shiaoliai sme zapili prvú tisícku prejdených kilometrov.
„Pili sme na prvú tisícku a mysleli sme si ako sme ďaleko.“ Crki
Kemp bol výborný, i keď sme sa k nemu trošku nacestovali. Keď sme sa stretli so správcom kempu a chceli mu zaplatiť, povzdychol si, dva stany, dva stany, to je problém, to bude drahé... Nakoniec nás to dohromady vyšlo na ekvivalent desiatich eur, čo boli dve a pol eura na osobu za priestor na zaparkovanie auta, rozloženie stanu, čisté toalety a teplú vodu v sprchách. Nuž kto sa má lepšie... Okrem teplej tečúcej vody nás veľmi milo prekvapilo aj jazero, v ktorem sme sa večer za svetla stihli okúpať. Vedľa nás si veselo plávala kačička. Skonštatovali sme, že cestovanie po Litve je vlastne fajn, všade navôkol zelené lúky a človek toho veľa neminie...
(Autorom niektorých fotografií je Vlado Kabát, ktorému týmto ďakujem za súhlas s ich použitím. Odcestované v auguste 2009 s manželom (vtedy ešte priateľom) Ivanom a kamarátmi Vladom Kabátom a Martinom "Crki" Crkoňom.)
