Storočná hala vo Vroclave
Začíname vo Vroclave, ktorý dostal jemný facelift vďaka vlaňajším majstrovstvám Európy vo futbale. Nás bude zaujímať východná časť jeho širšieho centra, ktorá na mape tvorí súvislú zelenú plochu hneď oproti zoologickej záhrade. Práve tu od roku 1913 stojí Storočná hala, alebo Hala Stulecia. Jej zhotovenie súvisí s významným postavením, ktoré Vroclavu prináležalo v priebehu celej histórie Poľska. A tak podobne ako iné významné nemecké mestá, i tu mala stáť budova, v ktorej by sa pravidelne konali koncerty, prehliadky, výstavy či iné kultúrne podujatia. A napriek tomu, že tento rok oslavuje Storočná hala presne sto rokov od ukončenia jej výstavby, s jej menom to nemá nič spoločné. Postavená bola pri príležitosti stého výročia od slávneho prejavu pruského kráľa Fredericka Williama III. „Môjmu ľudu", ktorým vyzval Prusov i Nemcov na boj proti napoleonskej okupácii. Tento prejav kráľ predniesol v roku 1813 práve vo Vroclave, ktorý Nemci volali Breslau.
Návrh haly vytvoril architekt Max Berg. Stavba začala v roku 1911 a otvorená v máji 1913 za účasti korunného princa Wilhelma. Použitý železobetón sa testoval pod prísnymi podmienkami, aby bola zaručená stabilita a trvácnosť budovy. Výstava, ktorú korunný princ spolu s halou otvoril, navštívilo stotisíc ľudí a dočasné pavilóny sa po jej ukončení rozobrali. Samotná hala však ostala, prežila obe svetové vojny a v súčasnosti je obľúbeným dejiskom koncertov, výstav a športových podujatí a teda i sto rokov od svojho otvorenia plní účel, na ktorý bola postavená.
Určite stojí za návštevu, okrem zaujímavej muzeálnej časti venovanej stavbe haly sa dozviete mnoho o histórii Poľska a Vroclavu za tých sto rokov, čo hala stojí. Priamo pri nej je park so „spievajúcou fontánou", ktorá strieka do rytmu hudby. Ten prechádza do lesoparku, kde nájdete aj japonskú záhradu. Ak chcete Vroclav spoznať trochu inak, Storočná hala je to správne miesto odkiaľ začať.
Kostol mieru v Jawore
Artikulárne kostoly máme aj na Slovensku, ten najznámejší nájdete v Kežmarku. Predstavujú boj za slobodu vierovyznania a krehké kompromisy, ktoré boli v dobe reformácie vybojované v prospech protestantov. S Poľskom túto históriu zdieľame. Kostoly mieru v Jawore a Świdnici sú dedičstvom tridsaťročnej vojny. Tá sa úspešne skončila Vestfálskym mierom v roku 1648, ktorý zaviedol zásadu „koho panstvo, toho náboženstvo". Pod intervenciou švédskeho kráľa však cisár Ferdinand III. nakoniec umožni poľským protestantom postaviť tri kostoly a to v Glogowe, Jawore a Swidnici, pričom v súčasnosti sa z nich zachovali len posledné dva.
Ako sa vraví, vždy tu však býva nejaké ale a v prípade týchto artikulárnych kostolov to bolo skutočne drsné ale: Kostoly museli byť postavené bez použitia jediného klinca, iba z dreva, hliny a slamy, za hradbami mesta, bez kostolnej veže či zvonov a zvonka nesmeli vyzerať ako kostoly. Postavené museli byť do jedného roka.
A skutočne, kostol v Jawore vôbec na prvý pohľad nevyzerá ako kostol. Mohutná budova pripomína skôr obrovskú sýpku či sklad, možno stajňu. Drevené trámy na fasáde evokujú severskú architektúru. No keď vojdete dnu, ocitnete sa v chutnom drevenom kostolíku s dvoma poschodiami galérií. Drevomaľby sú na každom kúsku steny. Lustre visiace zo stropu asi v úrovni druhej galérie dômyselne osvetľujú zlaté dekorácie a divák sa fascinovane zamýšľa, či je to skutočne všetko z dreva. Kostol rozhodne stojí za návštevu a opäť je to kultúrna pamiatka trochu mimo hlavnej cesty. Keď sme ho v jednu júnovú sobotu navštívili my, nebol tam okrem nás a pána predávajúceho lístky a suveníry nikto. Nehovoriac o tom, že Jawor má veľmi útulné a príjemné námestie v klasickom poľskom štýle, kde sa môžete naobedovať.
Muskauerský park
Tento park je svojím umiestnením raritou - časť z neho je v Poľsku a časť v Nemecku. Dostanete sa doň cez nemecké mesto Bad Muskau, no prejdite sa jednou z jeho trás a nebudete vedieť ako, a ocitnete sa opäť v Poľsku a to napriek tomu, že ste z Muskauer Parku, či Parku Muzakowskeho nevystrčili pätu.
Túto obrovskú plochu, ktorá pôsobí prirodzene, ako keby tak okolitá príroda vyzerala odjakživa, vytvoril princ Hermann von Puckler-Muskau v rokoch 1815 až 1844. Park obkolesuje Zámok Muskauer a z oboch strán ho lemuje rieka Neisse. Na rozdiel od klasických parkov hradov a zámkov tu nenájdete žiadne kvetinové záhony nasadené do rôznych vzorov, geometricky presné rady kríkov a krovín, bludiská ani fontány. Pri tvorbe tohto parku sa rastlinami „maľovalo", teda sa umiestňovali tak, aby len zvýšili estetický pôžitok z okolitej krajiny a vytvárali zaujímavé výhľady z presných bodov. Vyskúšajte si to, pri prechádzke skutočne uvidíte, ako sa pred vami krajina odrazu „otvára" a kým dojdete k jednému zo stanovíšť, všetky stromy, rieka, kamene či budovy sa vám správne zoradia a vytvoria krásny obrázok.
Cítite tu inšpiráciu anglickými parkmi? Nemýlite sa, princ Puckler skutočne Anglicko navštívil a práve divoká anglické záhrady a parky, kde to všetko rastie v nejakom chaose, ktorý ale vyzerá na pohľad príjemne až fotogrnicky, ho inšpirovali pri navrhovaní svojho parku. V meste Bad Muskau sa nachádzajú aj kúpele a novšia časť parku slúži ako kyslíkové trasy pre kúpeľníkov. Palác dnes slúži ako miesto koncertov a galéria a ak ste vyčerpaní po náročnej dvojhodinovej prechádzke, bežte do cukrárne na druhom poschodí a natankujte energiu v podobe mliečnych koktejlov a dezertov.
