Z ostrova Penang sme na Phuket prileteli jednými z ázijských nízkonákladoviek. Áno, bolo to v období po tom, čo jednej z iných ázijských aeroliniek neďaleko padlo lietadlo. Napriek tomu sme sa ale zverili do rúk leteckej spoločnosti Firefly, ktorá nás šťastne dopravila tam, kam sme mali namierené. Medzi ostrovmi sa pohodlne hopká vďaka lacným letom, teda za predpokladu, že sa všetko, čo potrebujete, zmestí do dvoch ruksakov, ktoré sa ešte kvalifikujú ako príručná batožina. Takto sme sa vyhli všetkým možným extra príplatkom.
Z letiska chodia slušné taxíky, ktoré jazdia podľa taxametra - v Thajsku si na to treba dať vždy pozor. Cesty sú plné, krajina navôkol zaujímavý chaos vysekanej džungle, výstavby bez akéhokoľvek plánu či regulácie a všadeprítomných čiernych káblov. Visia si popri cestách, niekedy ich aj presekávajú, vždy je ich minimálne dvadsať a ja som si pri pohľade na ne v duchu predstavovala Brita, zvyknutého na ich extrémnu formu BOZP, ktorého životanázor musel byť pri pohľade na tie káble hlboko otrasený. Nuž a samozrejme popri autách vždy minimálne jeden improvizovaný pruh pre skútre. Tých je najmä na thajských ostrovch neúrekom, keďže sú obľúbeným spôsobom prepravy turistov. A ono to tak potom aj vyzerá, mnohí neskúsení sadnú na skúter, veď to nemôže byť ťažké a potom sa čudujú, že padajú ako zhnité hrušky na zem. Veru, nebolo dňa, kedy by sme nevideli niekoľkých ľudí doobväzovaných,,, no na múmiu by to ešte nedotiahli, zato ako komparz do klipu Thriller určite. Ak sa chystáte do Thajska a predpokladáte, že si požičiate skúter, skúste trochu potrénovať doma, najlepšie v hustejšej premávke.
Dovolenka na Phukete pre lenivých
Na dovolenka.sme.sk si vyberiete zo zájazdov, ktoré zahŕňajú letenky, transfery aj ubytovanie.
Toľko rozprava o doprave, nasleduje rozprava o ubytovaní. My sme sa bohužiaľ s rezerváciou ubytovania na tri noci okolo Silvestra spamätali trochu neskôr a tak už nebol veľmi veľký výber. To, že náš hotel sťahoval z karty v momente rezervácie plnú cenu bez možnosti vrátenia peňazí, nám vravelo, že niečo s ním nebude úplne v poriadku, ale boli sme radi, že sme našli aspoň niečo. Komplex apartmánov bol tak na polceste medzi plážami Patong a Kamala, uprostred lesíka na strmom kopci. V podstate uprostred ničoho. Jednotlivé apartmány a recepcia rozmiestnené hore-dolu pri kopci: hostia sú odkázaní na vozenie sa na pláž taxíkmi, respektíve v rámci komplexu na hotelovú dopravu. Ešteže sme mali onen skúter, tento problém pre nás nebol problémom. Dokonca bola hneď pri zákrute smerom k nášmu hotelu improvizovaná benzínka. V realite thajských ostrovov to znamená miesto, kde majú na poličkách naukladané fľaše od piva a v nich naliaty benzín. Nech žije BOZP. Na doplnenie nádrže sme potrebovali zväčša dve fľaše. Vzhľadom k malému dojazdu skútrov sú po celých ostrovoch, častokrát v rámci obchodu s potravinami.
Taxikár nás vzal na miesto, kde prenajímali skútre, odtiaľ sme sa dostali na hotel, zložili veci a poďho do Patongu. Tam to už vrelo v príprave na novoročné oslavy - časti hlavných ciest boli pouzatvárané a v uliciach bolo plno ľudí. Veľmi sa mi páčili bary so sedeniami priamo na ulici, v ktorých sme prečkali niekoľko hodín do polnoci. Okolo jedenástej vypuklo šialenstvo: ľudia s kvetinovými čelenkami vo vlasoch vtrhli ako obrovský roj do ulíc. Zábavkou číslo jedna boli spreje s farebnými penami, ktorou ste mohli dostať zásah kedykoľvek a od kohokoľvek. Polnoc sme strávili sediac na pláži po tom, ako sme si aj my vypustili náš lampión šťastia, pozerajúc obrovský ohňostroj. V duchu sme privítali nielen nový rok, ale aj dva dni plážovania a pokojného tempa, ktoré nás na Phukete čakali.
Fotografie vyššie sú z pláže Patong. More bolo krásne, pláž už trochu menej: plná ľudí, rôznej popadanej čečiny a neporiadku, problém nájsť kus čistého piesku. Okol vás pravidelne premávajú predavači všetkého možného. Vedľa nás sedel zaujímavý párik: Rus, dokonca čítajúci nejaký biblický text a vedľa neho jeho mladý thajský amant. Nech žije rôznorodosť!
Popoludnie a časť nasledujúceho dňa sme po predošlej skúsenosti strávili na pláži Kamala, ktorá sa mi páčila trochu viac ako Patong. Opäť to ale bola krátka návšteva, jedno vykúpanie sa v mori, obed v jednej z reštaurácii a poďho domov. netreba to s tým plážovaním preháňať.
Áno, v rámci povinných vecí na odfajknutie sme v džungli neďaleko od hlavnej cesty medzi Kamalou a Patongom absolvovali jazdu na slonoch.
Druhý deň popoludní sme si s manželom spravili separátny program: kým ja som trávila tri hodiny v kuchárskej škole, on vzal skúter a vyšiel na kopec k soche Veľkého Buddhu. Čo sa týka kuchárskej školy Pum Thai Cooking School, nebolo to zlé, ale mohlo to byť aj lepšie. Páčilo sa mi dôkladné predstavenie princípov a surovín využívaných v thajskej kuchyni. Zároveň som sa dozvedela, že v našich podmienkach nemám šancu pripraviť to autenticky, lebo galangal (namiesto závoru) a kafírové listy zoženiem asi len ťažko. Samotné varenie však bolo dosť odfláknuté: suroviny sme už mali naporcované a vždy nad nami stál niekto dohliadajúc nad dodržiavaním postupu. Aj varenie v základnej škole sa podľa mňa realizuje trochu samostatnejšie. Krátky tip na záver, ak už varíte thajskú kuchyňu s kombináciou chilli, šalotky a zázvoru, investujte aspoň do rybacej omáčky, ktorú miestni používajú v podstate namiesto soli. Výsledná chuť bude omnoho autentickejšia.
Toľko Phuket. Nasledovali ostrovy Ko Phangan a Ko Samui, chvalabohu už v podstatne svižnejšom tempe.
