Názov údolia v preklade znamená „Údolie cukrových plantáží" a v skutočnosti sa skladá hneď z troch údolí: San Luis, Santa Rosa a Meyer, kde sa cukor vyrábal od konca 18. do konca 19. storočia. Cukor na Kubu priniesli počas kolonizácie ostrova Španieli v roku 1512 a ostrov sa stal v časoch slávy údolia najväčším producentom cukru na svete. V čase svojho najväčšieho rozmachu by ste tu mohli nájsť vyše päťdesiat plantáží, na ktorých pracovalo vyše 11 000 otrokov. Pôvodné obyvateľstvo totiž takmer úplne vymrelo na kontaktné choroby, ktoré na Kubu zavliekli Španieli. Každá veľká plantážnická rodina mala jednu veľkú haciendu na svojej plantáži a ďalší dom priamo v meste - pol roka bývali v jednom a pol roka v druhom.
Asi najznámejším miestom, ktoré môžete v rámci údolia navštíviť, je dedina Manaca Iznaga. Je v nej hacienda pána Iznagu a pri nej budova, korá bola v 19-tom storočí na Kube. Z nej majitelia sledovali, či im neutiekol nejaký otrok. V rámci atrakcií sme videli lis na šťavu z cukrovej trstiny, z ktorej sa robí melasa a z nej cukor. Všetci sme boli zvedaví, ako to chutí a ja som sa rozhodla pre možnosť dať si do tej svojej aj rum. A chutilo to ako rum s rumom, pretože už samotná šťava z cukrovej trstiny mi pripomínala svieži bezalkoholický rum. Na onú najvyššiu vežu sa mi liezť príliš nechcelo, ale presvedčil ma predavač rôznych výrobkov pletených zo sena, ktorý si ma vyhliadol a nevedla som sa ho zbaviť. Schodisko veže ma pred nám zachránilo.
Pokračovali sme na ranči Guachinango, na ktorom leží budova haciendy so zachovanými maľbami. Po tráve okolo budovy sa potulujú moriaky a na turistov okrem občerstvenia čaká aj mariachi kapela. Pred rančom vedie železnica, ktorá spájala údolie s Trinidadom a postavila sa, aby sa cukor dostal čo najrýchlejšie do mesta. V súčasnosti je to presne naopak - autobusom ste v údolí v priebehu polhodiny, zatiaľ čo vo vlaku si posedíte pekne dlho. Naši spolubývajúci z casy, Fíni, si veru šťavnato ponadávali, že sa rozhodli ísť vlakom. Prostredie je síce nádherné a údolie sa zelená všade navôkol, no páľava dňa spolu s parou lokomotívy s kúsočkami popola veru dajú zabrať...
Presne v tomto momente nastal v našej kubánskej ceste zlom. Mnohí z turistov sa otáčali po svojom okruhu ostrovom práve v Trinidade späť do Havany, či rezortov. A to znamenalo, že všetky ďalšie miesta, ktoré sme navštívili na východ od Trinidadu, mali omnoho autentickejšiu atmosféru, než tie, ktoré sme absolvovali doteraz. Až v tomto momente môžem povedať že až tam nás čakala tá skutočná Kuba. Aspoň v rámci možností zahraničného turistu...
