Jurské pobrežie v Dorsete
Nuž v prvom rade, v Anglicku neexistuje niečo ako leto, respektíve typické letné počasie a na podnebné podmienky aprílového typu sa treba pripraviť bez ohľadu na mesiac. A tak to bolo aj v našom prípade: plánovali sme letný víkend pri oceáne, no samozrejme, že hneď na úvod nám poriadne spŕchlo. Preto sme si slávne pobrežie s pamiatkami z obdobia Jury vychutnávali najprv z tepla jednej z miestnych kaviarní, kde sa nás pred dažďom ukrývalo viacero.
Pobrežie Dorsetu a východného Devonu je zapísané v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO ako prvá prírodná pamiatka, pre ktorú Anglicko vybojovalo tento status, ktorý mu zaručuje osobitnú ochranu a tiež pozornosť. Domáci ho však najčastejšie nazývajú Jurské pobrežie, a to pre fosílie z tohto obdobia druhohôr. Na 155 kilometroch pobrežia nájdete pláže s fosíliami, stĺpy v mori a jaskyne. Počas druhej svetovej vojny bolo toto miesto vo vlastníctve Ministerstva vojny a v dnes už zavretom Portlandskom prístave bola jedna z najväčších základní Kráľovského námorníctva.
Durdle Door, na obrázku hore, je prírodný vápencový oblúk, ktorý sa nachádza na pobreží pri dedinke Lulworth. Je verejne prístupný, no zaujímavé je, že sa nachádza v súkromných rukách rodiny Weldovcov, ktorá vlastní v Dorsete rozsiahle pozemky.
Newquay
Turistický sprievodca Lonely Planet síce nazýva Newquay ako anglické Costa del Sol, ja by som bola v nadšených právlastkoch trošku opatrnejšia. Pravdou však je, že je to mesto s krásnymi plážami a oceánom, ktorého vlny každoročne lákajú davy surfistov, je jedinečným zhlukom pravekých nálezísk, priateľských krčiem a krásnej prírody.
Panuje tu vyslovene pohodová letovisková atmosféra, nikto sa nikam neponáhľa, ľudia sa po uliciach prechádzajú ležérnym krokom, či už len tak, alebo si nesúc pod pazuchou surf, smerujúc na pláž. A nie nadarmo, Newquay sa považuje za hlavné mesto surfingu v Spojenom kráľovstve. Najobľúbenejšou plážou je pláž Fistral, na ktorej sa často robia veľké a silné vlny. Už dvadsať rokov sa tu konajú medzinárodné surferské súťaže.
Vyskúšali sme si to aj my, ale tak, čo vám poviem, na surfe som stála prvý raz v živote a tak moja skúsenosť pozostávala z permanentného máčania sa v dvadsaťstupňovej vode, ležania na surfe a občasného vyšvihnutia sa aspoň na kolená. Bola som rada, že som mala surf pripevnený o nohu, pretože by som ho už asi v živote nenašla. Párkrát sa mi vykĺzol tak nešťastne, že kým ma vlna ovalila, ešte som aj dostala "utekajúcim" surfom po hlave. Nuž, nemôže byť človek talent na všetko... Rovnako som velebila neoprén a naopak, keď som si ho vyzliekla, utrpela som menší teplotný šok. Na rozdiel od anglických kolegov som nemala pocit, že by poveternostné podmienky a teplota vzduchu priali opaľujúcim sa, ale asi som ešte nedosiahla otužilosť pravého Škóta. Vidím ďalší priestor na zlepšenie.
Aj vás zaujal tento domček na svojom vlastnom ostrovčeku? Vedie naň jediný visutý most v súkromnom vlastníctve v Británii. Maličký ostrov Towan vysoký tridsať metrov ako prví kúpili bratia Billingovci v roku 1838. Napriek tomu, že pôdu skupovali pravidelne, ostrovček si obľúbili a miestni ich tu často videli záhradkárčiť. Most pribudol v roku 1902 a v roku 1910 ostrov odkúpil Kanaďan írskeho pôvodu. Na ostrove vznikla pôvodne čajovňa, ktorá bola v tridsiatych rokoch minulého storočia prestavaná na dom. Lord a Lady Longovci dom kúpili v roku 2001 za pol milióna libier ako investíciu, no stihol ich očariť natoľko, že v ňom ostali bývať. Len akosi nerátali s tým, že spolu s krásnym výhľadom zažijú aj ruch nočných osláv plných sexu a alkoholu. Regulácia zo strany mesta prišla až po tom, čo sa Lord a Lady povyhrážali, že magistrát zažalujú. V dome nakoniec žili do roku 2012, rozhodli sa ho predať z dôvodu, že vekom bolo čoraz ťažšie po moste prechádzať. Cenu stanovili na milión libier.
Dnes je tento domček vo vlastníctve spoločnosti Unique Home Stays, ktorá ho prenajíma hosťom. Týždenný prenájom vás vyjde na sedemtisíc eur.
St. Michael's Mount
Ďalším z malých pokladov, ktoré Cornwall ukrýva, je ostrovček St. Michael's Mount. Jeho názov v miestnom dialekte znamená "šedý vŕšok v zálesí". Ak vám jeho názov evokuje Mont Saint-Michel, máte pravdu, tieto dva ostrovy majú spolu mnoho spoločného. Oba sú ostrovmi v čase prílivu a počas odlivu ich s pevnosťou spája cesta, či už prirodzená, alebo umelo vytvorená. K tomuto vrchu vedie granitový násyp a pôvodne patril francúzskemu rádu zo Saint-Michelu.
Land's End
Na fotografii pod textom môžete vidieť smerovník z miesta, ktoré označuje najzápadnejší bod Anglicka. Spolu so Škótskym John O'Groatsom sú to dva body, ktoré naskrz pretínajú Veľkú Britániu priesečkou, ktorá vedie cez jej najzápadnejší bod na juhu ostrova a najsevernejší bod na jeho východe. Túto trasu využívajú rôzne charitatívne projekty: pochody a preteky z jedného konca Veľkej Británie na druhý. V roku 2012 sa tu odovzdávala štafeta olympijského ohňa pred londýnskou olympiádou.
Okrem smerovníka a výhľadu na šírošíry oceán je to také turistické miesto plné rôznych atrakcií, ktorých cieľom je vytiahnuť z vášho vrecka čo najviac peňazí. Výletníkov z okolitých letovísk tu zvážajú autobusy.
Projekt Raj
Nie, tie obrovské gule nie su žiadne filmové kulisy, ani dobre utajovaná mimozemská kolónia. Pozeráte sa na Eden Project, modernú botanickú záhradu, v ktorej sú v pre nich prirodzených podnebných podmienkach uchovávané tisícky druhov rastlín. Tvoria ju dva biómy: tropický a stredomorský. Nie je to tradičná botanická záhrada, okrem rastlín je tu mnoho umeleckých inštalácií a náučných bodov pre malých aj veľkých. Najviac ale stojí za to pohľad na areál Edenu z kopca, pri ktorom skutočne zapochybujete, či ste sa neocitli na inej planéte.
Na záver ďalšieho z našich víkendov plných zážitkov sme sa rozlúčili s Cornwallom a o štyri hodiny neskôr sme už boli späť na internáte v Oxforde. Bohužiaľ sme nestihli navštíviť hrad Tintagel, v ktorom začal celý príbeh o Artušovi. Práve tu prišiel po víťaznej bitke Uther Pendragon, ktorého Merlin zamaskoval ako Vojvodu Gorloisa, za Igrainou, jeho ženou a splodil s ňou Artuša. Nuž, snáď niekedy nabudúce...
