Monastier Haghpat
Ako prvý sme navštívili kláštor Haghpat, ktorý sa nachádza nad kaňonom Debed uprostred hornatej krajiny v zelenom rozpuku. Pochádza zo začiatku 10. storočia a založila ho kráľovná Chosrovanujš, ktorá dala postaviť centrálnu stavbu kláštora - Chrám sv. Kríža (Surb Nišan). V dvanástom storočí k nej pribudla zvonica, knižnica a refektár. Hlavný chrám má centrálny dóm, ktorý držia štyri stĺpy.
Množstvo budov naznačuje, aká veľká komunita sa musela v kláštore v časoch jeho najväčšej slávy koncentrovať. Haghpat bol jedným z kláštorov, ktoré sa postavili v osídlenej oblasti uprostred mnohých usadlostí. V údoliach okolo kláštora tečie mnoho malých riečok, ktoré si ľudia vybrerali ako vhodné miesta pre založenie dediny.
Dnešný Haghpat je skutočne zvláštne miesto, napoly zabudnuté, napoly stále živé. V jeho okolí sme videli niekoľkých dedinčanov predávajúcich suveníry, no zrána sme v ňom boli jedinými turistami. Jeho steny stihli za vyše tisíc rokov svojej existencie stmavnúť a podlahu tvorili veľké schodené kamenné bloky. V škárach medzi nimi sa usádzala voda, na ktorej slnko prenikajúce cez dieru v kupole kreslilo zvláštne odrazy. Ale cítíla som sa v ňom príjemne, najmä vďaka objatiu zelených hôr kam až oko dovidí.
Monastier Sanahin
Nasadli sme späť do nášho taxíka a vybrali sa kľukatými cestičkami najprv dolu a potom hore, tentokrát k mestu Alaverdi, v ktorom sa nachádzal monastier Sanahin. Pochádza tiež z desiateho storočia nášho letopočtu, no predpokladá sa, že je o niečo starší ako kláštor Haghpat: napovedá to jeho názov, ktorý v preklade znamená "starší ako ten druhý", pričom tým druhým je podľa všetkého práve jeho neďaleký sused z Lori. Kláštory sú si navzájom veľmi podobné.
Štvorcové budovy kláštorného komplexu sú orientované smerom na západ. Hlavným kostolom je Chrám Spasiteľa. Dóm s typickou dierou v strede, ktorá slúži na osvetlenie tmavého priestoru, sa nachádza na priesečke medzi hlavnou loďou a dvoma bočnými kaplnkami. Tento architektonický model si pre svoju inšpiráciu nešiel príliš ďaleko: podobným spôsobom sa od nepamäti stavali domy v arménskych dedinách: štyri stĺpy držiace kupolu s otvorom v strede, ktorý slúžil nielen na osvetlenie priestoru, ale aj ako komín, cez ktorý stúpal dym z ohniska pod ním.
Na kopci za kláštorom sa nachádza cintorín: historický aj novodobý. Historický ukrýva mauzoléum Zakarianských princov z 12. storočia. V ich blízkosti pochovávali miestni obyvatelia svojich mŕtvych od nepamäti. Hroby z posledných päťdesiatych rokov sä si veľmi podobné: na čiernych náhrobných kameňoch sú zvečnené podobizne zosnulých. Náš taikár nás upozornil na skutočne bizarný náhrobný kameň štyroch súrodencov. Pri pohľade naň sa totiž rýchlo dozviete, ako zaynuli: v pozadí za ich usmiatymi tvárami je znázornené auto, ktoré padá do priekopy...
Etchimiadzinská katedrála
Už v Jerevane sme sa hneď po príchode a ubytovaní vybrali navštíviť centrum arménskej cirkvi, komplex Svätý Etchimiadzin, v ktorom sídli Najvyšší patriarcha Arménska. Okrem neho sa tu nachádza jedna relikvia, vďaka ktorej sem prúdia pútnici z blízkych aj ďalekých miest.
Je ňou kopija, ktorou podľa Evanjelia podľa Jána pichol rímsky vojak Ježiša do boku. Teda, jedna zo štyroch údajných kopií, ďalšie tri nájdete vo Viedni, v Ríme a v Antiochii. Ježiš vraj bol Armén, nuž ktovie..
Kláštor Geghard
Posledným z arménskych cirkevných komplexov, ktoré sme počas cesty navštívili, bol kláštor Geghard. Z Jerevanu doň trvá cesta niečo menej než hodinu a vzali sme si na ňu taxík, no z rôznych miest mesta chodia touto trasou aj maršrutky. Geghard je obrovský kláštorný komplex vstavaný do skál, z ktorých ako keby vyrastal. Dodnes je veľmi dobre zachovaný.
Na rozdiel od Haghpatu a Sanahinu sú v ňom kŕdle turistov, ktorí toto posvätné miesto radi a pravidelne navštevujú. Založený vraj bol už vo štvrtom storočí nášho letopočtu, pričom jeho prvú inkarnáciu zničili v deviatom storočí Arabi. V celej svojej kráse opäť žiaril v 13. storočí. Jeho najstaršou časťou je Kaplnka Sv. Juraja.
Najpozoruhodnejšou časťou kláštora je určite jeho sakristia. S týmto pohľadom sme sa už stretli: štyri veľké stĺpy držiace dóm s dierou v jeho kupole, no vďaka ďalším zdrojom svetla v podobe okien nás svetelná hra opäť ohromila a prekvapila.
Vzadu za kláštorom sa nachádza zurčiaci potôčik a vyšľapanou cestou hore skalou sa dostanete na miesto s krásnym výhľadom na okolitú krajinu.
Až po návšteve týchto štyroch významných cirkevných stavieb Arménska sme pokračovali v spoznávaní bežného života Jerevanu. Cestovateľovi, ktorý prichádza z veľkého mesta, padne ticho a pokoj uprostred kamenných chrámov obklopených živou prírodou veľmi dobre. Priam by som povedala, že pred ruchom Jerevanu sa treba na chvíľu obaliť do ticha...
