Pirin
Začíname v skorých ranných hodinách, vychádzajúc zo Solúna. Platíme mýto za most, potom prechádzame cez hranicu, meníme peniaze, platíme cestný poplatok a už sme v Bulharsku. Máme to namierené do národného parku Pirin, ktorý má vraj krásnu flóru a faunu.
Úvod je však trochu rozpačitý, všetko je akési sivé. Infraštruktúry je nastavanej habadej a napriek tomu, že snehu veľa nie je, mestečko Bansko je plné turistov. Vyzerá to tam ako splnený tatranský sen. Všade veľa ľudí, preplnené parkoviská, neuveriteľné rady na vlekoch a ľudia s lyžami kde len oko dovidí. Okrem bulharčiny počujeme v hojnej miere ruštinu.
Jediný svah, na ktorý dovidíme, mi pripomína Čučoriedky v Tatranskej Lomnici, ale to len preto, že na laná lanovky vidím len v prvom úseku ich stúpania. Po tom, ako z boku svahu zídeme smerom k jednej z ciest, sneh opäť mizne a s mužom si čítame informácie o miestnej flóre a faune. Návštevu národného parku Pirin končíme niečím medzi raňajkami a obedom v miestnom hoteli Kempinski. Spoločnosť nám robilo niekoľko jeleních trofejí...
Rilski Manastir
Spoločnosť ruských turistov nás neopúšťa ani v prípade návštevy Rilského kláštora. Nečudo, máme tú česť s najväčším a najznámejším pravoslávnym kláštorom v Bulharsku. Meno mu dal jeho zakladateľ, pustovník Ivan Rilský a kláštor pochádza z 10. storočia. Sám Ivan však v kláštore nebýval, namiesto toho si v okolitej prírode vyhĺbil jaskyňu, zatiaľ čo jeho nasledovatelia stavali základy dnešného ohromujúceho kláštora.
Ani uprostred zimy sa kláštor nemôže sťažovať na nízku návštevnosť. Parkovali sme vedľa viacerých áut s ruskými poznávacími značkami.
Samotný kláštor je vďaka čierno-bielym pásom na svojej fasáde neprehliadnuteľný. No ak vojdete pod otvorenú klenbu, ktorá kláštor obkolesuje zo všetkých strán a svoje oči upriamite k nebu, prekvapia vás krásne fresky. Rovnako krásne maľby sa zachovali aj vo vnútri hlavného kostola kláštora.
Napriek tomu, koľko turistov kláštor púťa, je, čo sa informačných tabulí týka, dosť skúpy a tak sme sa o ňom viac nedozvedeli. Namiesto prehliadky v organizovanej skupine sme si ho prešli svojím tempom. Potom sme nasadli do auta a vybrali sme sa ďalej, v ten deň sme ešte potrebovali doraziť do Sofie...
