Žuži Sahligerová
Pozývam Vás na exkurziu
...zimnej krajinky. Tak trošku netradične.
Autor je neuveriteľný narcis, ktorý zneužíva tento blog na zdvihnutie vlastného ega. Nehanbí sa však za to a nehodlá sa presadiť!! A mám lamu :)) Zoznam autorových rubrík: Zzzuzka sa zamyslela..., Ach my študáci.., Takáto vec sa mi príhodila..., Abeceda priateľov, Okolo sveta za 1 život, Haluze a halúzky občas i haluš, Traste sa, mám v ruke foťák!

Skrehnuté prsty, mokro v botách, zima po celom tele, sneh mi padá na vlasz a ja si tam len stojím, civím na tú nádheru a snažím sa fotiť..

V rámci môjho narcisizmu mi nedalo necapiť takéto moje zjavy na net, keď sa mi nedávno do ruky dostala jedna moja aktuálna fotoza :o).

Reč je o vysokých školách a ich prijímacích konaniach. Na Slovensku je totiž verejným tajomstvom, že na niektoré školy majú možnosť dostať sa len "vybrané osoby", na iné sa dostane každý - otázkou je len, ako dlho tam zotrvá.

Je tomu už rok, čo som si podala prihlášku na VŠE Praha. Nebol to tak úplne môj nápad. Ale teraz neľutujem. Aj keď..

Konečne nastal ten deň. Deň "D". Deň keď sa opäť raz všetko obráti na dobré. A vy dúfate, že to zlé je nenávratne preč.

Život je ako rebrík do kurína - krátky a osr..ý. No dobre. Tak iba krátky. V niektorých fázach aj to druhé, ale ja sa snažím držať len toho prvého prívlastku.

Ďalší dôsledok skúškového obdobia.. opäť len pre silné nátury ;o).

Kúsok prózy nevhodnej pre deti do 18 rokov alebo čo všetko nevymyslí človek pod náporom skúškového obdobia...

-Čaká ma 7 hodín vo vlaku... napíšeš mi? -No, to by som musel mať najskôr Tvoje číslo.. -Jasné...

Ak čakáte opisy najkrajších miest v Prahe, odporúčania na známe kultúrne pamiatky, alebo turistického sprievodcu, na svoje si v mojom článku neprídete. Tento článok je o tom, ako vnímam toto mesto ja.

"Slová sú len prostriedok, ktorým ľudia zakrývajú svoje pocity." Terry Pratchett

O Silvestri tu píše veľa ľudí. Môj tohtoročný Silvester bol pre mňa výnimočný. Dás a povedať, že najlepší v mojom živote. A to som vôbec váhala, či pôjdem. Nakoniec som však ísť musela, lebo ma z domu vyhodili, nech sa idem baviť...

Zase raz som pocítila, ako mi spoločnosť diktuje, čo mám robiť. (Áno, to je jeden z tých puberťáckych, "rebelských" a nespokojných postojov k systému..)

Bol večer a ona sa rozhodla, že ide žiť. Von. Do davu. Teda jej kamaráti sa rozhodli, že ide s nimi. A tak išla..

Už sa tu niečo o tom popísalo, ale nejak to nevystihlo moje pocity. Takže, teraz len v krátkosti z mojej trošku kritickej strany.

Tak toto mi dnes napísal kamarát. Ale veď ja žijem. Niekedy úspešne, inokedy menej. Alebo nie?