Novinárka a mama. Ale väčšinou mama a novinárka.http://www.bux.sk/autori/49127-jana-shemesh.htmlhttps://www.facebook.com/pages/Jana-Shemesh/276179095889965 Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nechcela som o tom písať, lebo rozhodnutie Angeliny Jolie nechať si preventívne odstrániť oba prsníky, zasvätene komentuje už každý, ale potom mi zavolala Sigalit. Sigalit so mnou chodievala na jogu pre onkologických pacientov. Pýtala sa ma, čo si myslím o Angeline. Povedala som a opakujem, že celkom neviem. Potom ma Sigalit poprosila, aby som napísala o ich rodine.
Keby nemala moje dcéra deň otvorených dverí vo svojej budúcej škole, nikdy by som nezistila, že Reuven je vlastne môj takmer sused. Býva len o dve ulice ďalej od nás. Na onkológii som ho stretávala dlho, ale on sa vždy separoval od ostatných. Akoby nemohol akceptovať to, kde je a aké okolnosti ho tam priviedli.
V čakárni onkológie občas sedával muž s dlhou sivou bradou, veľkou pletenou jarmulkou a v dlhej bielej košeli, ktorá pripomínala časy prorokov zo Starého zákona. Vždy sa pri ňom niekto zastavil, pobozkal mu ruky a sklonil hlavu, aby mu starec na ňu položil ruky a požehnal.
Keď sa Avnerov vnuk pred rokmi výrazne podieľal na kampani politickej strany presadzujúcej legalizáciu mäkkých drog, Avner ho označil za nihilistu a pár mesiacov sa s ním nerozprával. Teraz sám užíva marihuanu. Predpísanú lekárom. A je mu po nej lepšie.
Nili bola vždy oblečená v posledných vychytávkach z najtrendy telavivskej ulice. Mala nezvyčajnú schopnosť dohabať sa a neurážať dobrý vkus. Nili bola jednoznačne módna ikona onkológie.
Sú pacienti, ktorí nechcú bojovať. Vzdali to ešte pred vchodom na onkológiu. Ak niekto z našej skupiny ticho kričal, aby mu všetci prestali vyjadrovať podporu a dávať nádeje, bol to Asaf. A hoci sa tomu vzpieral, žil o dosť dlhšie, ako mu predpovedal jeho lekár.
Idem tento týždeň na kontrolu. Po dlhšom čase a relatívne optimistickom období. Nemám žiaden dôvod, aby som si myslela, že nedopadne dobre, ale aj tak mám strach.Vraj je to normálne.
Na návšteve na Slovensku nás zastihlo škaredé počasie. Ani sa nedalo poriadne vyjsť von, slnečné lúče sme nevideli niekoľko dní. Tak mi napadlo, ako by som asi chorobu prežívala pri takom depresívnom pohľade z okna.
Šošana je v našej skupine momentálne najstaršia. Má 93 rokov. A vehementne odmieta rozšírený názor, že si už požila dosť a čo majú hovoriť mladší onkologickí pacienti s malými deťmi. Šošana bojuje ako lev.
Onkológ Wilson zo seriálu Doktor House mal vo svojej pracovni suveníry od pacientov, ktorí to neprežili, hoci štatistiky hrali v ich prospech. Nezvládli to ani takí, čo mali viac ako 90 percentnú šancu na prežitie. Aj ja som takých poznala.
Niekedy na jeseň som napísala blog o sestričke Bety, v ktorej rodine úradovala rakovina príliš často. Aby to nebolo málo, jej vzdialený príbuzný na Ukrajine dostal tiež rakovinu. Je to 12- ročný chlapec. David.
Onkologickí pacienti potrebujú láskavosť. Ak ju dostanú v absolútne čistej podobe, bez vedľajších úmyslov a očakávaní, je to ešte lepšie. Teda malá odmena pre toho, kto má láskavé slová, sa predsa len očakáva. Je to čokoládka.
Tova nie je onkologická pacientka. Aj tak chodí na stretnutia pacientov. Lebo niektorých pozná už pár rokov. Boli s ňou cez najhoršie obdobie jej života. Obdobie, ktoré je pre väčšinu žien jedno z naúžasnejších.
Na pohreby mojich spolupacientov nechodím. Niekedy sa o nich dozviem až neskoro. Ale to je len taká výhovorka. Na pohreb Bena som ale išla. Lebo sa nedalo inak. Ben bol živel.
Daud je Arab, homosexuál a onkologický pacient. Ako ironicky hovorí, čo viac by si ešte mohol želať.Na univerzite, kde pracuje v knižnici, sa ešte stále stretáva so zvláštnymi pohľadmi.
Lehával v parku v tráve. Inokedy tam meditoval. Vždy mal sandále a budhistickú róbu.Hlavu mal vyholenú asi už pred chemoterapiou.
Mnohí z mojich spolupacientov v staršom veku alebo v zlom stave majú filipínskych či indických ošetrovateľov. V Izraeli je to bežná vec a nikoho to príliš nevyrušuje. Pre človeka zvonku je to ale stále zaujímavé. Hlavne ak vidí vzťah klient - ošetrovateľ vo vývoji.
Keren držala rôzne diéty prakticky od puberty. Bola nimi posadnutá. Chodila do podpornej skupiny pre ľudí, čo sa prejedali a nevedeli ovládnuť túžbu po jedle. Mala prehľad o všetkých diétach, radila kamarátkam. Tridsať rokov svojho života strávila tak, že jej váha sa pohybovala v rozmedzí 60 až 85 kilogramov. Teraz má necelých 50 kíl. Spokojná ale nie je.
Jochanan vlastnil vzácnu zbierku mincí. Zbieral od detstva. Už dávno nebol len amatérskym zberateľom. Zberateľstvo ho živilo, robil súdneho znalca v oblasti numizmatiky, spolupracoval s univerzitami, dohadoval obchody medzi zberateľmi po celom svete. Jeho zbierka ale bola nedotknuteľná. Nechcel z nej predať nič, hoci ponuky boli lákavé. Potom dostal rakovinu.
Gideon by mohol byť prototypom cynických chirurgov z televíznych seriálov z nemocničného prostredia. Sálal z neho testosterón a sebavedomie. Jeho spoločníkmi boli pevná ruka, ambície a snaha o dokonalosť. Pacient a jeho emócie až potom. To nie je moja výčitka, lebo by som si ju ani nedovolila. Tak sa charakterizuje sám Gideon.
