Hlavne o Bulharsku, o živote v Sofii a cestovaní po bulharských mestách a ošarpaných dedinkách. Aj o Turecku, Istanbule a Malatyi. Najradšej však o najkrajšej horehronskej dedine, jej kroji, pesničkách a makovníkoch - jednoducho o Šumiaci.Janka Šikulová Zoznam autorových rubrík: Moje Bulharsko, Doma, Niekde inde na Balkáne, Moje Turecko, Každodennosť bulharská
Bulharsko je taká malá krajina opustených psov a mačiek a pekných farebných kláštorov pri každej menšej rieke. Ale aj iné pekné miesta tam sú... taká nepoznaná krajina, turistami preplnená len na Slnečnom pobreží. A ten zvyšok patrí nám.
Rila bola pekným únikom do hôr... pršalo, nad strechami kláštora sa vznášala horská hmla, popovia nám odkryli truhlu s telom svätého Ivana Rilského a s psami, ktorí sa potulujú po každom kláštore sme jedli mastné rilské šišky.
Asenovgrad na rieke Čaja. Malý Istanbul a malý Jeruzalem na jednom mieste... malom. Jeden kláštor na rieke Čaja a jedna zázračná ikona. Rodopy a ich tajomstvá.
Povedala by som ti, že ťa vezmem do iného sveta. Keby sa ten svet mal pomenovať jedným slovom, tak by to bolo slovo: pestrý... a tak trochu ošarpaný, s ošúchanou modrou farbou. Kde zima trvá deväť mesiacov a na jar padajú krúpy. Na holi sneh a v záhrade vykvitnutá čerešňa. Svet sám pre seba... Koprivštica.
V atmosfére Veľkej noci sme sa vybrali na prechádzku Sofiou, podľa vône vyberali od pouličných predavačov tradičný veľkonočný chlieb kozunak a navštívili niekoľko sofijských chrámov a najväčší cintorín tochto mesta. Veľká noc v Bulharsku.
Domy - pevnosti - tak sa hovorí domom z horského mesta Bansko, ktoré vyzerajú ako malé opevnenia. A aj boli... domáci ich stavali na ochranu pred lupičmi zbiehajúcich z hôr Pirinu.Z kameňa a dreva, zvonku studené a vnútri plné farebných koberčekov, obroských pecí a tajných únikových ciest. S komínmi čo každú chvíľu padnú a dvierkami maličkými akoby boli stavané pre škriatkov.
Prázdne lanovky, prázdne chodníčky, pár miestnych psov a vy. Hory v Bulharsku sú ako neprečítané rozprávky, nespoznané, nedotknuté, opustené. Zasnežené do neskorej jari a v lete plné medveďov, modrých jazier a jaskýň.
Ako stráviť studený januárový víkend v Bulharsku... Najlepšie prehliadkou zvončekových tančekov ľudí oblečených v zvieracích kožušinách... ale nebudú to hocijaké tance... budú to tance magické.
A keď tvoje srdce zatúži vidieť ešte niečo krajšie, tak sa vyberieš do Plovdivu... to je tam pri rieke Marici, tam pri šiestich vrchoch, tam pri šiestich mostoch... mesto perníkových chalúpiek, antických ruín a kostolov s krásnymi ikonostastmi.
„Veď kultúrny svet končí za Budapešťou!"... povedal mi môj oco ešte do telefónu... „A moje srdce ostalo v Bulharsku...", pomyslela som si v duchu ja a za tým svojím srdcom odišla. Do Sofie... do mesta, o ktorom domáci hovoria, že rastie, ale nestarne.
