Strapatá matka kričiaca z pivnice... Zoznam autorových rubrík: Poviedky - bez cukru, Poviedky - trochu cukru, Poézia, Ako si tu žijeme, Zo spomienok, Job, Súkromné, Nezaradené
Zo sladkého ničnerobenia ma vytrhol vytrvalý škrekot našej poštárky: "Silviaaaaaaa....Máte doručenkuuuu...." Prevrátila som oči, ono podľa mojich skúseností, doporučené listy nie sú nikdy dobrým znamením a vytrepala som sa hodiť svoj vzácny autogram na zdrap papiera.
Náš dedinský rozhlas má svoje čaro. Keď sa z neho linie clivá melódia, treba počúvať, aby ste sa dozvedeli, kto zomrel (ak vás to zaujíma). Keď spustí rezké ľudovky, ľudia vychádzajú vypočuť si, kto čo predáva a čo dostane manželský pár za posedenie s prednáškou o zázračných hrncoch.
Keď som mala asi dvanásť rokov sníval sa mi sen. Stále dookola ten istý prihlúply, nezmyselný sen. Sníval sa mi natoľko intenzívne, až sa mi niekedy cez deň zdalo, že je to skutočnosť. S pravidelným odporom som si večer líhala do postele
Muž so svojským zmyslom pre humor a večnou fľaškou páleného zašitou tak, aby ju babka nenašla, sú pre mňa navždy niečím neuveriteľným. Už len proces ich spoznávania sa bol viac než netradičný. Babka bola totiž prvou ženou, ktorú sa dedo pokúsil znásilniť ihneď po tom, ako ho prepustili z väzenia za rovnaký delikt. Krásne na tom je, že bola zároveň aj poslednou, pretože sa do seba pri procese znásilňovania zaľúbili. Babka mala sedemnásť rokov a žili spolu celých, viac či menej, spokojných päťdesiat rokov.
