Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené
Voľný deň, aj keď u mňa bol čiastočne pracovný, čerstvo napadaný sneh, krásna modrá obloha. To človeka až tak ťahá von aspoň na pár hodín. Tak som sa dlho ani nerozhodovala, musí to byť niekde na blízku, s peknými výhľadmi, jednoznačná voľba padla na hrad Hrušov.
Nie je to celkom od Adama, ale našla som malý vreckový kalendár z roku 1917. Je s ošúchaným, modrým obalom. Sú tu vedľa seba v stĺpcoch rímsko katolícky, protestansky ako aj izraelsky kalendár. Bol určený pre rôzne vierovyznania. Kalendár patril môjmu pradedovi, zaujímavé na tom je to, že som ho našla úplne náhodou, a to nie medzi starými písomnosťami, ale v škatuli od odloženej žehličky
Je včasné sobotné ráno, niečo po piatej hodine, väčšina ľudí ešte spí. Ale nie všetci, cestou vidím zopár potácajúcich sa mladých, po jednom, po dvoch. Je chladno, sychravo tak sa zohrievajú cigaretou, zrejme posledný oneskorenci z piatkovej diskotéky. Predchádzam prázdny autobus na zastávke, inak sú cesty prázdne. Domy vianočne vyzdobené, vysvietené vkusne i gýčovo, blížia sa vianočné sviatky. Ešte pár dni a a privítame Nový rok, aký bude? Lepší? Čo nového prinesie? Čakáme naň ako na zázrak ktorý všetko vyrieši, dávame si predsavzatia, ktoré nám väčšinou aj tak dlho nevydržia. Prajeme priateľom a známym šťastie, zdravie, peniaze v novom roku.
December je snáď u každého v znamení Vianoc, nákupu darčekov pre najbližších, veľkého upratovania, pečenia rôznych dobrôt
Neskorá jeseň so svojim vlhkým a chladným počasím ma neláka na dlhšie túry, tak dobieham svoje resty po okolí. Tento krát to bol Topoľčiansky hrad a okolie. Fotografie sa veľmi nevydarili, ale aspoň som si zmapovala terén kde sa ešte určite vrátim
Miestom kde mám ešte rezervy je vlastne neďaleko, tak som sa rozhodla vyplniť aj túto medzeru a urobiť si okruh z Uhrovského Podhradia cez Rokoš / 1010 m n. m/ v Strážovských vrchoch a cez Uhrovský hrad.
Život je krátky a človek by nemal čakať na len veľké radosti ktorých je v živote málo... Ale dokázať sa tešiť aj z drobných každodenných maličkostí... V tom je umenie žiť. Neviem kto túto myšlienku vyslovil, ale zaujala ma.
Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. / wikipédia/
Mám taký svoj ranný rituál, zalejem kávu, posedím pri nej, je to môj životabudič do nového dňa. Všade je ticho, výťah počuť len sporadicky.
Dážď, hmla, občas mráz... Čo navôkol rástlo, zelenelo, kvitlo, končí. Lístie mení svoju farbu zo zelenej na tie krásne pestré, červené, žlté a v tom poslednom štádiu sa maľuje do hrdzavých až hnedých farieb, padá. Jeseň už taká býva, niečo odchádza, aby sa na jar zas mohla prebudiť a potešiť čerstvou zeleňou
Aj keď som už staršia veková kategória, ešte veľa vecí som nevidela, nepochodila. Ale chcem a pokiaľ mi zdravie a počasie dovolí, tak určite ešte na veľa pekných miest pôjdem. Takým jedným mojim cieľom bolo vyjsť na Chopok a Ďumbier v Nízkych Tatrách.
Niekde som čítala, že noc z prvého na druhého novembra je kúzelná, že sa môžeme túto noc so svojimi pozostalými porozprávať a povedať im, čo nás trápi.
Práce je málo, sťažujú si podnikatelia. Sú spoločnosti, ktorým sa darí, majú svojich stálych zákazníkov. Ale... nič nie je na večné časy, čo je dnes, nemusí byť ešte zajtra.
Jeseň farebná, hmlistá či daždivá, už sa prehupla do druhej polovice. Čakajú nás mrazivé rána, malujúce navôkol do biela. Aj toto obdobie má svoje čaro, keď si človek privstane, skôr ako zubaté slnko roztopí jeho rannú maľbu.
Zrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu, v chotári obce Likavka v okrese Ružomberok.
Veľa sa tu toho nezmenilo... Po necelých jedenástich mesiacoch som sa odhodlala znova písať na blog.sme. Ako ten čas rýchlo uteká, ako keby som mala prestávku mesiac, nanajvýš dva.
Prechádzajúc cez Nitrianske Pravno som neodolala a druhý krát moje kroky viedli na túto Kalváriu. Bola iná ako naposledy, vynovená a slnečné jesenné počasie dodalo tomuto miestu zvláštne čaro.
K zrúcanine hradu Hrušov vedie krátka červená turistická značka z hlavnej cesty medzi obcami Skýcov a Topoľčianky. Prechádzkovým krokom cesta trvá asi dvadsať minút, je nenáročná aj pre rodiny s deťmi.
Jeseň sa míľovými krokmi prehupuje do zimy. Zas bude rok za nami, ešte nedávno som sa tešila z prvej zelene, zo slniečka. Veľmi rýchlo uteká čas. Za chvíľu sú Vianoce, už teraz sa obzerám po darčekoch, ktorými chcem potešiť tých mojich najmenších a tiež aj najstarších.
Zopakovala som si dnes neúspešný marcový pokus vyjsť na vrch Buchlov. Zas som si nevybrala ideálne počasie, predpoveď sľubovala poobedný dážď. Ráno bolo zamračené a hmlisto, to ma však neodradilo.
